Keďže vodná elektráreň musela podľa medzinárodných zmlúv zostať vo vlastníctve štátu, Dzurindova vláda majetok elektrárne presunula na štátnu Vodohospodársku výstavbu. A tá následne podpísala s elektrárňami, ktoré ovláda taliansky Enel, zmluvu o prevádzke Gabčíkova so ziskom zaručeným na obdobie tridsiatich rokov.
Prečítajte si názor Martina Kováčika Polícia k privatizácii.
Súčasná vláda zmluvu považuje za neplatnú, ale na súde sa jej ju zatiaľ nepodarilo zrušiť. Polícia má tiež podozrenie, že v súvislosti s Gabčíkovom došlo k trestnému činu. Či sa tak stalo, majú ukázať aj dokumenty zo stredajšej policajnej razie.
„Od 30. júna polícia vykonáva vyšetrovanie vo veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie,“ informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.
Prečítajte si tiež Policajné jednotky boli v Trenčíne mimoriadne dôsledné.
Okrem elektrární razia prebehla aj vo Vodohospodárskej výstavbe. „Policajti žiadali poskytnutie dokumentov týkajúcich sa prenájmu Vodnej elektrárne Gabčíkovo. V súlade s predpismi sme im poskytli úplnú súčinnosť,“ povedal pre Pravdu šéf firmy Ladislav Lazár a dodal, že okrem policajného vyšetrovania prebieha okolo prenájmu Gabčíkova aj súdny spor o určenie neplatnosti zmluvy, pretože Vodohospodárska výstavba ju považuje za nevýhodnú pre štát. Spor beží už od prvej Ficovej vlády. Pred rokom síce bratislavský okresný súd vyriekol rozsudok v prospech Slovenských elektrární a zmluvu nezrušil. Vodohospodári sa však odvolali.
Zmluva bola podľa Lazára uzavretá v marci 2006, keď ministerstvu hospodárstva šéfoval nominant ANO Jirko Malchárek. Denník Pravda mu chcel poskytnúť priestor na vyjadrenie. Malchárek len odkázal, že „nemá k tejto téme žiadne informácie“. V minulosti tvrdil, že si nie je vedomý žiadnych machinácií. Hovorkyňa Slovenských elektrární Janka Burdová o dôvodoch razie hovoriť nechcela, podotkla iba, že spoločnosť „plne spolupracuje s políciou a poskytuje všetky požadované informácie“.
Zmluva o predaji 66 percent akcií Slovenských elektrární i ďalšie dokumenty sú v súčasnosti súčasťou archívov Fondu národného majetku i rezortu hospodárstva. Podľa hovorkyne rezortu Miriam Žiakovej sa však razia v týchto úradoch nekonala.
„Polícia informovala ministerstvo hospodárstva, že vykonáva zaisťovaciu akciu niektorých dokumentov z obdobia privatizácie, fond ani ministerstvo ale o súčinnosť nepožiadala,“ vyjadrila sa Žiaková. O možnosti spustenia trestného stíhania vo veci podozrenia zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku informoval ako prvý denník Pravda už vlani v januári. Stopy vedú až k údajnému spisu Gorila. „Vyplýva to z výpovedí svedkov a dokumentov, ktoré sa podarilo získať vyšetrovateľom,“ uviedol vtedy zdroj z justičného prostredia, ktorý si neželal byť menovaný.
V spise Gorila, ktorý sa objavil na verejnosti, sa podľa zdroja Pravdy o týchto skutočnostiach priamo nepíše. Vyšetrovateľ tímu, ktorý rieši kauzu Gorila, ich mal získať výsluchmi a z dokumentov, ktoré má k dispozícii. Spis Gorila opisuje korupčné praktiky pri privatizáciách a rôznych ďalších obchodoch z čias vlády Mikuláša Dzurindu. Po jeho zverejnení v roku 2012 sa v Bratislave uskutočnili viaceré verejné protesty, po ktorých orgány činné v trestnom konaní spustili vyšetrovanie káuz.
Väčšinový podiel v Slovenských elektrárňach sa do rúk talianskeho Enelu dostal v apríli 2006. Elektrárne však nielenže pre štát neprinášajú žiadne dividendy, ale cena za 66 percent akcií vo výške menej ako jednej miliardy eur je dlhodobo kritizovaná vzhľadom na veľké zisky podniku, aj keď ich štát podobne ako Enel nalieva do dostavby novej atómky v Mochovciach. Dostavba atómky však výrazne mešká a čoraz viac sa hovorí o tom, či bude prinášať zisk.
Predaj 66 percent akcií do rúk Enelu spadal do kompetencií troch ministrov hospodárstva. Privatizáciu ako prvý dohadoval Pavol Rusko. V minulosti sa vyjadril, že bol ten posledný, kto by mohol mať nejaké informácie o manipuláciách s privatizačnou cenou. „Ak to bolo zámerné, muselo to byť iniciované osobami z úrovne vlády,“ vyhlásil Rusko. Včera bol telefón exministra vypnutý. Po Ruskovi rezort hospodárstva prevzal nakrátko Ivan Mikloš. Ten tvrdí, že počas jeho obdobia sa neprijali v súvislosti s prípravou privatizácie elektrární „žiadne zásadné rozhodnutia“. Formálne predaj dokončil Jirko Malchárek.
O správnosti určenia privatizačnej ceny vznikajú pochybnosti aj v súvislosti s aktuálne sa rozbiehajúcim predajom akcií Enelu v Slovenských elektrárňach do rúk nového vlastníka. Vynorili sa totiž informácie, že Enel za svoj podiel očakáva príjem od troch do štyroch miliárd eur, pričom ich kúpil za menej ako jednu miliardu. Dôvodom predaja je, že talianska energetická skupina potrebuje znížiť svoju zadlženosť. Okrem Slovenských elektrární chce Enel do konca tohto roka predať aj svoje aktíva v Rumunsku. Jedným zo záujemcov o akcie v elektrárňach má byť napríklad česká skupina ČEZ, ktorá ich chcela získať už počas Dzurindovej privatizácie. Firma však záujem zatiaľ oficiálne nepotvrdila. Očakáva sa tiež záujem z Ruska.
Zmenu vlastníka môže skomplikovať meškajúca dostavba Mochoviec, ako aj privatizačné okolnosti. Stále totiž nie sú dokončené rokovania o konečnej cene za elektrárne. Štát žiada Enel doplatiť a Taliani, naopak, chcú, aby štát časť ceny za elektrárne vrátil. Malchárek v minulosti povedal, že Enel žiada vrátenie časti peňazí za elektrárne na základe základnej zmluvy, ktorú „podpísal ako zjavne v tomto kontexte nevýhodnú pre štát Pavol Rusko“. Rusko bol ministrom pred Malchárkom a nevýhodnosť privatizácie elektrární už v minulosti odmietol. Za Malchárka elektrárne pred privatizáciou uzatvorili napríklad spornú zmluvu na vyraďovanie jadrových zdrojov, na základe ktorej Enel žiada zníženie privatizačnej ceny. Malchárek odmietol, že by tento kontrakt bol pre štát nevýhodný.
Razia aj v Mochovciach
Okrem Generálneho riaditeľstva Slovenských elektrární a vedenia časti podniku venujúcej sa správe vodných elektrární v stredu polícia vtrhla aj do priestorov Atómovej elektrárne Mochovce. Sídlia tam manažéri spravujúci časť firmy, ktorá sa venuje výrobe elektriny z jadra. V súčasnosti nie je jasné, aké dokumenty od vedenia žiadali. Je však možné, že vyšetrovanie vo veci porušovania povinností pri správe cudzieho majetku pred privatizáciou sa týka aj odčlenenia v súčasnosti už nefunkčnej elektrárne A1 i V1 v Jaslovských Bohuniciach. Existovala napríklad sporná zmluva Slovenských elektrární, podpísaná krátko pred privatizáciou v roku 2006 počas ministrovania Jirka Malchárka, ktorá zabezpečovala milióny eur pre štátnu Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť, ale nie naplno pre štát.