Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ako konkrétne by pomohla dohoda Slovensku?
Prínos pre Slovensko treba rozdeliť do dvoch rovín – medzinárodný obchod a priame zahraničné investície. V prvej oblasti by malo nielen odstránenie taríf, ktoré sú už teraz na relatívne nízkej úrovni, ale najmä netarifných bariér podporiť vzájomný obchod medzi EÚ a USA. Okrem najvýraznejších prínosov v automobilovom, chemickom alebo farmaceutickom priemysle môžu najvýraznejšie profitovať firmy s vyššou pridanou hodnotou. USA sú napríklad významným trhom pre slovenské softvérové firmy. Nesmieme však zabudnúť, že dohoda o zóne voľného obchodu sa nepripravuje len pre firmy, ale aj pre spotrebiteľov a domácnosti, teda pre bežných ľudí.
Čo to prinesie ľuďom?
Zníženie taríf a ciel, inými slovami zlacnenie, znamená pre spotrebiteľa spolu so zvýšením konkurencie potenciál pre výhodnejší nákup. Dohoda firmám v krátkodobom horizonte neulahodí, pretože odstránenie netarifných bariér preložené do normálneho jazyka znamená aj zníženie bariér pre vstup nových hráčov na trh, teda zostrenie konkurencie. Musíme si naliať čistého vína a otvorene priznať, že pre menej konkurencieschopné firmy a firmy s nižšou pridanou hodnotou zostrenie konkurencie nemusí byť práve príjemné, avšak pre spotrebiteľov bude prínosom.
Preto aj tieto firmy tlačia na to, aby sa dohoda neuzavrela?
Samotná dohoda o znížení ciel, ktoré sú už tak veľmi nízke, až taká komplikovaná nie je. Oveľa zložitejšie je dosiahnutie dohody v oblasti netarifných bariér, keďže to si vyžaduje istú mieru kompromisu pri zlaďovaní regulácií v jednotlivých dotknutých odvetviach. To môže na oboch brehoch Atlantiku narážať nielen na technokratické argumenty a rokovania, ale aj na politickú opozíciu v prípade tých odvetví, ktoré aktívne lobujú proti odstráneniu bariér, ktoré by zjednodušili prístup dovozcov na ich domáci trh. Aj preto bude proces prípravy dohody veľmi zložitý a relatívne zdĺhavý.
Vytvorí sa priestor na tvorbu nových pracovných miest?
Áno. Z krátkodobého pohľadu zostrenie konkurencie, ktoré fi rmy dotlačí k rastu produktivity ako najdôležitejšieho zdroja konkurencieschopnosti, dokáže prispieť k tvorbe nových pracovných miest v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou a vo firmách, ktoré si môžu dovoliť platiť zamestnancom vyššie než priemerné mzdy. Na druhej strane za kratší koniec môžu ťahať odvetvia a firmy s nižšou pridanou hodnotou, ktoré platia menej ako priemerné mzdy. Drvivá menšina priemyslu môže čeliť tlaku napríklad na prepúšťanie. Avšak z pohľadu slovenskej ekonomiky ako celku treba dohodu o voľnom obchode vnímať jednoznačne ako prínos. Už dlho na Slovensku počúvame, že nechceme byť montážnou halou s nízkou pridanou hodnotou, a že chceme podporovať odvetvia, kde je pridaná hodnota vyššia. Zo strednodobého pohľadu dohoda podporí už prebiehajúcu reštrukturalizáciu slovenského priemyslu. Okrem toho ako dôležité vnímam, že aj negatíva, o ktorých sa hovorí, budú rozložené nerovnomerne. Firmy zo Slovenska a z východnej Európy na tom budú z hľadiska konkurencieschopnosti nepomerne lepšie ako firmy zo západnej Európy. Tie budú mať dôvodov na „hlavybôľ“ oveľa viac.
Kto bude z dohody profitovať viac? USA alebo EÚ?
Vyčíslenie prínosov v nominálnom vyjadrení je viac v prospech EÚ. Predstavuje približne 60 až 119 miliárd eur ročne v závislosti od toho, do akej miery sa dohodou podarí odstrániť najmä netarifné bariéry. Pokiaľ ide o obyvateľstvo, v prepočte na jednu štvorčlennú rodinu sú prínosy v ľudnatejšej EÚ približne 545 eur ročne. Okrem toho netreba zabúdať na to, že nehovoríme len o zjednodušení obchodu, ale o transatlantickom partnerstve o obchode a investíciách. USA sú nielen najväčším obchodným partnerom EÚ, ale smeruje tam aj najviac priamych zahraničných investícií. Z EÚ do USA smeruje 17 percent obchodnej výmeny a takmer tretina priamych zahraničných investícií. Takže dohoda znamená prínos aj vďaka liberalizácii pravidiel pre investície.