Európska únia tým chce oslabiť ich schopnosť financovať ruskú ekonomiku, ktorej rast by sa tento rok mohol zastaviť. Jadrom sankcií je zabrániť ruským bankám s účasťou štátu nad 50 percent získavať kapitál na alebo prostredníctvom európskych finančných trhov. Minulý rok ruské štátne banky na zahraničných trhoch získali 16 miliárd eur, z toho až polovicu v Európe.
„Obmedzenie prístupu (ruských štátnych bánk) na kapitálové trhy zvýši ich náklady na získavanie finančných prostriedkov a obmedzí schopnosť financovať ruskú ekonomiku,“ píše sa v dokumente o návrhu sankcií, ktorý zverejnil denník Financial Times. Finančné sankcie by mali zahŕňať zákaz odkupovania ruských bankových dlhov alebo nákupu akcií ruských bánk. Z toho vyplýva, že ruské banky by nemohli získavať kapitál predajom akcií na európskych burzách. To tiež môže byť tvrdý zásah pre ruské banky, ktoré často využívajú napríklad burzu v Londýne na získanie hotovosti z ďalších krajín, napríklad z Ázie.
Medzi najväčšie ruské banky s majoritným vlastníckym podielom štátu patrí Sberbank, VTB, Ruská poľnohospodárska banka a VEB.
Podľa analytikov takéto opatrenia ruskú ekonomiku vážne poškodia, zhoršia už teraz pochmúrne vyhliadky na tento rok a vytvoria predpoklady pre citeľný hospodársky prepad.
Destabilizácia ruského finančného trhu a zhoršovanie vzťahov s EÚ by zároveň znamenali vyšší odliv kapitálu z krajiny. Od začiatku tohto roka už z Ruska „utiekli“ investície za 75 miliárd eur. „Krátkodobé sankcie môžu mať dočasný negatívny dosah, a nielen na banky. Pravdepodobne budeme svedkami ďalšej vlny odlivu nielen zahraničného, ale aj domáceho kapitálu,“ hovorí Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu. „Zavedenie týchto sankcií bude mať vážne dôsledky pre ruskú ekonomiku a stiahnu krajinu hlbšie do hospodárskej recesie, ktorá sa môže natiahnuť do ďalších rokov,“ uviedol pre Reuters analytik Michal Dybula z BNP Paribas.
Finančné sankcie by zrejme boli zavedené spolu s obmedzením obchodu so zbraňami a zablokovaním exportu špičkových technológií, ktoré Rusko potrebuje najmä v energetickom sektore. Drahotský však upozorňuje, že príliš tvrdé alebo dlho trvajúce sankcie by sa Európe mohli vypomstiť posilňovaním vzťahu Ruska s Čínou. „Pokiaľ by tlak západných ekonomík trval príliš dlho, tak by Západ riskoval ďalšie posilňovanie vzťahov s Čínou, ako sme toho boli svedkami pri kontrakte za plyn v objeme 400 miliárd dolárov. To osobne považujem za oveľa väčšiu hrozbu. Pokiaľ by trvalé presmerovanie významnej časti exportu znamenalo pre Rusko stabilný odbyt bez vyhrážok od Západu, potom by Západ sám seba postavil do roly psa štekajúceho za plotom,“ povedal stredoeurópsky šéf Saxo Bank.