Aktuálne zamestnáva priamo viac ako 10-tisíc ľudí. Nepriamo cez svoje dcérske spoločnosti ďalších 2-tisíc ľudí.
Pod horšie ukazovatele hospodárenia firmy sa podpísal pretrvávajúci nadbytok výrobných kapacít na európskom trhu s oceľou, čo tlačí nadol aj jej samotnú cenu. Oceliarsky priemysel sa ešte stále nespamätal z finančnej krízy v roku 2008. Americký investor v oceliarňach to výrazne pocítil a pred dvoma rokmi dokonca zvažoval odchod zo Slovenska. Na východe U.S. Steel udržala podpora od štátu. U.S. Steel sa zaviazal vláde, že tu zostane najbližších päť rokov.
Prirodzený odchod pracovníkov do penzie
Problémy na trhu sa však týmto pre firmu nijako neriešia. „Situácia v roku 2013 naďalej stláčala ceny ocele v Európe, čo nepriaznivo ovplyvnilo celý oceliarsky priemysel v Európe a podobné zníženie hodnoty zaznamenali aj iné európske oceliarne v priebehu niekoľkých predchádzajúcich rokov,“ vysvetľuje hovorca U.S. Steel Košice Ján Bača.
Aktuálne firma tvrdí, že prechádza zmenami, ale bez toho, aby sa v najbližšom čase výrazne menil počet jej zamestnancov. Okrem prirodzeného odchodu ľudí do dôchodku.
„U.S. Steel Corporation vrátane závodu v Košiciach sa vydala na cestu nazvanú Carnegie Way, aby transformovala výkonnosť firmy vo všetkých aspektoch jej podnikania. Do procesu transformácie sú zapojení všetci zamestnanci a zaviazali sa zlepšovať štruktúru nákladov, spokojnosť zákazníkov i obchodné výsledky s cieľom dosiahnuť udržateľnú ziskovosť v akýchkoľvek trhových podmienkach,“ odkázal Bača.
Transformácia nazvaná Carnegie Way
U.S. Steel by mal v strede tohto týždňa vydať plánovanú správu o štvrťročnom hospodárení korporácie, kde by mali byť výsledky aj za košický závod. „V procese transformácie sme výrazne pokročili,“ hovorí Bača. O novej stratégii nazvanej Carnegie Way hovorilo vedenie amerického U.S. Steelu začiatkom tohto roka aj s americkým prezidentom Barackom Obamom.
Pre oceliarov je kľúčové aj to, ako sa vyvíja situácia v stavebnom priemysle. „Stavebný sektor je kľúčový. Po tom, čo napríklad Čína obmedzila investície do infraštruktúry, dopyt po oceli nerastie, ale ponuka je stále vysoká, čo tlačí ceny ocele nadol,“ vysvetlil Michal Valentík, hlavný investičný stratég Generali PPF Invest. Ekonomické oživenie Európy nastáva, ale je ešte stále slabé na to, aby naštartovalo aj zlepšenie podmienok v stavebnom a následne v oceliarskom priemysle.
Americké oceliarne získali štátne stimuly pri vstupe na Slovensko v roku 2000. Daňové prázdniny košickému závodu vypršali pred štyrmi rokmi. V roku 2011 sa slovenská divízia oceliarní prepadla do straty 25 miliónov eur po čistom zisku 96 miliónov eur v roku 2010. Americký investor zostal na Slovensku po tom, čo vláda prisľúbila zmenu zákona, podľa ktorého môžu oceliarne po rekonštrukcii kotlov poberať dotácie vo výške 15 miliónov eur ročne. U.S. Steel Košice už oznámil, že kotly zmodernizuje a investuje do nich približne 80 miliónov eur.
Problémy európskych oceliarov
Oceliarsky priemysel v Európe dlhodobo zápasí s problémom vysokých cien energií, čo robí európskych oceliarov menej konkurencieschopných. Nedávna správa Európskej komisie potvrdila, že európsky priemysel platí dva- až trikrát vyššie ceny za elektrickú energiu a plyn v porovnaní s konkurenciou mimo EÚ. Eurokomisár pre priemysel Antonio Tajani nedávno zdôraznil, že je neprijateľné, aby slovenskí odberatelia energií platili za megawatthodinu vyše 100 eur, kým západné krajiny platia len polovicu z tejto sumy. Európska únia cenami energií nemôže konkurovať nielen USA, ale ani Číne alebo Indii. V porovnaní so Spojenými štátmi sú ceny energií v EÚ zhruba dva- až trikrát vyššie.
K zníženým nákladom na energie by malo v najbližších rokoch podľa komisie prispieť dobudovanie vnútorného trhu s energiou, diverzifikácia ponuky, ako aj zvýšená energetická efektívnosť. Európsky parlament ešte vo februári tohto roka schválil rezolúciu, v ktorej označil oceliarsky priemysel za kľúčové a strategické odvetvie pre budúcu prosperitu Európy a veľkou väčšinou podporil Európsky akčný plán pre oceľ, ktorý ešte vlani predstavila Európska komisia.
Únia pomáha, ale aj tlačí sektor do kúta
Súčasná slovenská vláda v marci tohto roka schválila svoj Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel, čím sa krajina stala prvým členským štátom EÚ, ktorý formálne prijal vlastný národný plán pre oceľ.
Na oceliarov však únia tlačí na druhej strane znížením CO2 do roku 2030 o 40 percent oproti roku 1990. „Vystavujú tak hutnícky priemysel vážnemu riziku, pretože konkurencia mimo EÚ nie je nútená znášať dodatočné náklady, ktoré sú dôsledkom európskych politík v tejto oblasti. Preto je nevyhnutná medzinárodná dohoda, ktorá by vytvorila rovnaké globálne podmienky pre všetkých výrobcov. Kým takáto dohoda neexistuje, schéma európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami musí byť upravená tak, aby zabránila odchodu podnikov z Európy. Odvetviam vystaveným medzinárodnej konkurencii je potrebné plne kompenzovať priame náklady súvisiace s CO2 prostredníctvom voľnej alokácie emisných povoleniek a rovnako tak aj ich nepriame náklady, prenesené do cien elektriny,“ zhodnotil Bača.