Akcionári žiadali kompenzáciu za podľa ich tvrdenia nezákonné vyvlastnenie ruskej spoločnosti. Pätica akcionárov vrátane bývalého šéfa Jukosu Platona Lebedeva od Moskvy žiadala viac ako 100 miliárd dolárov.
Súdna porota, ktorá posudzovala prípad od roku 2005, dospela k záveru, že „primárnym cieľom Ruskej federácie nebol výber daní, ale skôr bankrot Jukosu a privlastnenie si jeho cenného majetku“. Odškodné je nižšie, než požadovali akcionári, pretože chyby boli aj na ich strane, uviedol súd.
Súd rozhodol, že by mali od Ruska získať polovicu z tejto sumy, uviedol už skôr ruský denník Kommersant s odvolaním sa na nemenované zdroje. Ako ruský denník doplnil, očakáva sa, že sa Moskva proti rozhodnutiu arbitrážneho súdu odvolá.
Rusko chce zvrátiť rozsudok
Potvrdili to aj slová ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Ešte pred oficiálnym zverejnením rozsudku dal najavo, že sa Moskva proti prípadnej výplate odškodného vo výške 50 miliárd USD odvolá. „Počul som, že sa takýto verdikt očakáva. Potom bude možné robiť komentáre. Súdny proces nie je zavŕšený, bude možné odvolať sa. Ruská strana nepochybne využije všetky možnosti,“ povedal Lavrov na tlačovej konferencii. Ruské ministerstvo financií podľa agentúry RIA Novosti uviedlo, že súd v Haagu nemá kompetencie posudzovať tento prípad.
Rusko musí podľa súdu zaplatit odškodné 51,57 miliardy USD dcérskym spoločnostiam firmy Group Menatep so sídlem na Gibraltare, ktorej prostredníctvom Chodorkovskij kontroloval Jukos. Group Menatep teraz funguje ako holdingová společnost GML. Chodorkovskij už nie je akcionáromm GML ani Jukosu a spor sa ho netýka. Podľa generálneho riaditeľa GML Tima Osborna je suma odškodnenia veľmi priaznivá a priznané odškodné je najvyššie, aké kedy zatiaľ arbitrážny súd udelil. Peniaze dostanú akcionári GML.
Najväčším akcionárom GML s podielom zhruba 70 percent je Leonid Nevzlin, ktorému Chodorkovskij po svojom zatknutí postúpil svoj podiel v Menatepe. Ďalšími akcionármi so zhodnými podielmi sú Platon Lebedev, Michail Brudno, Vladimir Dubov a Vasilij Šachnovskij.
Rusku môže odškodnenie zhoršiť rating
Podľa ekonóma moskovskej maklérskej spoločnosti BCS Prime Vladimira Tichomirova výška pokuty zodpovedá zhruba devätine ročného federálneho rozpočtu Ruska a 2,5 percentám hrubého domáceho produktu. Rusko by malo mať vo svojich rezervách na zaplatenie tejto sumy dostatok financií. Rozhodnutie súdu však môže mať negatívne dopady na hodnotenie dlhodobej finančnej stability krajiny a mohlo by byť dôvodom na prehodnotenie ratingu, dodal ekonóm finančného ústavu Credit Suisse Alexej Pogorelov.
Podľa právnikov, ktorých cituje Reuters, by malo Rusko začať splácať stanovenú čiastku do 180 dní, respektíve do 15. januára 2015. Po tomto termíne začne suma narastať o úroky. Rozhodnutie arbitrážneho súdu sa vzťahuje iba na päť bývalých akcionárov, nie na ďalšie desiatky tisíc bývalých minoritných akcionárov. Môže však poslúžiť ako precedens pre nové arbitráže voči Rusku. Minoritní investori tiež čakajú na štvrtkové zasadnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Ten by mal rozhodovať o odškodnení pre všetkých akcionárov.
Jukos v roku 2006 vyhlásil bankrot
Jukos bol nútený v auguste 2006 vyhlásiť bankrot. Patril ruskému oligarchovi Michailovi Chodorkovskému, oponentovi Kremľa, ktorý bol v procese označovanom jeho stúpencami za politicky motivovaný, odsúdený ku štrnásťročnému väzeniu za daňové úniky a sprenevery. Svojho času bol najväčšou súkromnou ropnou spoločnosťou.
Nasledujúci rok bola firma, ktorej hlavné divízie kedysi produkovali toľko ropy ako celá Líbya, zlikvidovaná. Väčšinu jej majetku získala pološtátna spoločnosť Rosnefť. Chodorkovskij strávil vo väzení desať rokov, než mu ruský prezident Vladimir Putin vlani v decembri udelil milosť.
Spoločnosť Jukos kedysi vlastnila aj slovenský Transpetrol.