Vo firemných nákladoch sa niekedy objavujú aj položky za drahé auto, nábytok, televízor, kosačky, ošatenie, obuv, hodinky, okuliare, víno, ale aj nový chrup. Podnikateľ takto môže zveľaďovať svoj osobný majetok, aj keď firmu má dlhodobo v strate.
Ak totiž obháji, že sporný výdavok súvisí s podnikaním, daniari sú na neho niekedy krátki. Od januára sa to zmení. Ministerstvo financií pripravuje zmenu legislatívy. Pri majetku, ktorý môžu podnikatelia využívať okrem podnikania aj na osobnú potrebu, daniari za daňový výdavok uznajú len 80 percent z kúpnej ceny. Prax niekoľkých televízorov či kosačiek napísaných na firmu by sa tak mala obmedziť.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Na úkor či na pomoc?
Firmy by tak mali zaplatiť na daniach viac a, naopak, daňové a odvodové zaťaženie zamestnancov, ktoré dosahuje takmer 50 percent z ceny práce, ide vláda znižovať. Niektorí zamestnávatelia tvrdia, že vláda dvíha daňové zaťaženie firiem, rezort financií ani odborníci s tým nesúhlasia. „Daňovníci si budú musieť zaobstarať dostatočné dôkazy v prípade, že si budú chcieť uplatniť daňové výdavky v plnej výške. V podstate teda možno tvrdiť, že ide o jedno z opatrení v boji proti daňovým únikom,“ doplnil daňový poradca Peter Pašek z poradenskej spoločnosti Accace.
Ministerstvo financií tvrdí, že pripravilo novinky v zákone o dani z príjmov, ktorými pokračuje v boji proti daňovým únikom. „Z praxe sú známe prípady, kedy podnikatelia v rámci vyhýbania sa plateniu daní zahrňujú do nákladov aj zariadenia, ktoré v praxi používajú na súkromné účely,“ odkázal poradca ministra financií Radko Kuruc. Daniari by výdavky podnikateľov mali prísnejšie kontrolovať.
Zákon o dani z príjmov hovorí, že daňovými výdavkami sú tie, ktoré súvisia so zdaniteľnými príjmami podnikateľa. Ten ich musí mať v účtovníctve riadne zapísané, v archíve k nim musí mať faktúry. V prípade, že si podnikateľ dá do nákladov celú sumu napríklad televízora, pri daňovej kontrole musí daniarom preukázať, že ho používa len na podnikanie a nie je umiestnený v detskej izbe jeho detí alebo uňho doma v obývačke. Podobne je to napríklad v prípade objednávky hotela. Počet zakúpených televízorov by mal zodpovedať počtu izieb spolu so spoločenskými priestormi. Až v takomto prípade daniari uznajú plnú výšku výdavkov, ktoré si podnikateľ môže odpísať. Po novom výdavky v rozpore so zákonom daniari neuznajú a pri sporných položkách uznajú 80 percent.
Firemná kosačka doma v garáži
Obmedzenia by sa mali týkať aj kúpy nábytku. „V prípade nábytku, ktorým je vybavená kancelária daňovníka, ktorá je mimo jeho bydliska, nevidíme dôvod na krátenie výdavkov a rovnako ani dôvod na nejaké dôkladné preukazovanie danej skutočnosti,“ myslí si Pašek. „Opačne napríklad v prípade kosačiek, ktoré sa používajú na kosenie trávy v okolí obchodných priestorov daňovníka, v ktorých blízkosti sa nachádza aj jeho bydlisko, by sme odporúčali predmetné krátenie, keďže preukázať opak je takmer nemožné,“ dodáva Pašek.
Na Slovensku si podnikatelia najčastejšie uplatňujú výdavky na telefón, internet, tlačiareň, nájomné za kancelárske priestory, drobné kancelárske výdavky, benzín a stravné. S novým nastavením časť podnikateľov nemá príliš problém. „Návrh nového ustanovenia je založený na logickom základe. V praxi sa zo strany daňových kontrol už uplatňovala uznateľnosť daňových výdavkov určitým percentom, avšak doteraz k tomu nebol zákonný podklad. Samozrejme, podnikatelia sa snažia v rámci daňovej optimalizácie využiť všetko, čím si môžu znížiť základ dane, a predmetné nové ustanovenie to podnikateľom ,trochu' zhorší. Klub 500 má obavy z možnej svojvoľnej úvahy kontrolórov pri daňovej kontrole. Nikde nie je jasne definované, ako a na základe čoho budú kontrolóri postupovať,“ povedala Stanislava Zubalová, hovorkyňa Klubu 500, ktorý združuje najväčších podnikateľov na Slovensku.
Väčšia daňová záťaž?
Zástupcovia zamestnávateľov sa však obávajú, že pôjde o ďalšie daňové zaťaženie podnikateľov. „Predpokladám, že ministerstvo financií disponuje relevantnými a overiteľnými údajmi o spôsobe a rozsahu využitia týchto zariadení. A teda, že uvedené zariadenia boli v nejakom kritickom rozsahu využívané spôsobom, ktorý priamo nesúvisel s podnikateľskou činnosťou. Ak je to tak, uvedené zmeny sú pochopiteľné. Ak sa však ide iba o domnienku predkladateľa, tak uvedené zvýšenie daňového zaťaženia považujem za neodôvodnené. RÚZ príslušnými štatistikami nedisponuje a takéto dáta ani nezbiera,“ tvrdí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.
Rezort financií však tvrdí, že podnikateľov dodatočne zaťažovať nebude. „Je absurdné tvrdenie, že by malo ísť o zvýšenie daňového zaťaženia, pretože ak sa podnikateľ rozhodne, môže tak ako doteraz tieto položky uplatňovať do nákladov v plnej výške, avšak v prípade kontroly bude musieť jasne deklarovať účel použitia. V tomto prípade tak vychádzame podnikateľom v ústrety a znižujeme im administratívnu záťaž podobne ako pri už v súčasnosti platnej možnosti uplatňovať výdavky na pohonné hmoty vo výške 80 percent ich ceny bez nutnosti viesť denník jázd,“ argumentuje Kuruc.
Zmena odpisov pri budovách
Rozšíriť sa má po novom aj počet odpisových skupín. Kým doteraz sú štyri, od 1. januára pribudnú ďalšie dve. Do novej odpisovej skupiny sa preradia administratívne budovy a stavby a budú sa odpisovať dlhšie. „Cieľom je zasiahnuť spoločnosti, v ktorých bežia nové developerské projekty, ktoré vďaka relatívne vysokým ročným daňovým odpisom spôsobeným dobou odpisovania nastavenou na 20 rokov vykazujú nízke základy dane, resp. aj daňové straty,“ konštatuje Pašek. Rezort financií argumentuje inými krajinami.
„Ak sa pozrieme do okolitých krajín, v Rakúsku, Českej republike, ale aj v Maďarsku sa administratívne nehnuteľnosti, obchodné domy odpisujú 50 rokov v Poľsku všetky budovy 40 rokov. Zároveň ale v prípade výrobných technológií navrhujeme skrátiť dĺžku ich odpisovania z 12 na 8 rokov,“ dopĺňa Kuruc. Podnikateľovi sa tak zvýši ročná suma odpisov, čím zaplatí štátu nižšiu daň.
Strop pri kúpe drahých áut
Po novom si mali podnikatelia menej kupovať drahé autá. Limit na ne bude pri sume 48-tisíc eur. Ak by odpisy drahšieho auta mali firmu poslať do straty, daniari budú odpisy limitovať. „S touto častou novely nesúhlasíme. Klub 500 je presvedčený, že pokiaľ podnikateľský subjekt odvádza pravidelne dane a odvody, nemal by ho štát obmedzovať vo výbere vozidla. Samozrejme, ide aj o otázku bezpečnosti a reprezentácie spoločnosti,“ povedala Zubalová. „V prípade využívania presne vymedzeného obstaraného majetku aj na súkromné účely si budú môcť podnikatelia do výdavkov zahrnúť najviac 80 percent z obstarávacej ceny,“ dodal k tomu Kuruc z rezortu financií.
Ak daniari prídu na to, že si podnikateľ dáva do nákladov niečo, čo tam nepatrí, hrozí mu pokuta. „Správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahne desať percent, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa desať percent z rozdielu dane. Správca dane pokutu neuloží, ak nepresiahne päť eur,“ dodala hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.
Absurdity v USA aj na Slovensku
V uplatňovaní si rôznych výdavkov vo firme sú priekopníkmi najmä podnikatelia za Atlantikom. Američania si v rámci netradičných výdavkov odpisujú napríklad obed s obchodným partnerom, dovolenku s rodinou či nákup golfových palíc. S prieskumom „absurdností“ prišla spoločnosť, ktorá sa zaoberá vyhľadávaním a výberom zamestnancov Robert Half Management Recources. Americkí podnikatelia si do výdavkov zaraďujú aj nákup krmiva pre psa, cigarety, ponožky či dokonca aj konzolu na videohry. Aj slovenskí daňovníci majú podľa hovorkyne Finančnej správy Patrície Macíkovej záujem do daňových výdavkov zahrňovať aj výdavky vynaložené na osobnú potrebu, so zdôvodnením, že iba dobre vyzerajúci človek bude mať viac klientov a zákazníkov a tým dosiahne vyšší príjem. „Preto do daňových výdavkov zahrňujú napríklad nákup drahých značkových okuliarov a očných šošoviek, nový chrup, rôzne ošatenie, obleky, košele, kravaty, kostýmy, obuv, hodinky, šperky, služby kaderníctva a kozmetiky, zákroky plastických chirurgov či výživové doplnky,“ vymenúva Macíková.