Tí dokončili v sobotu žatvu s vynikajúcimi výsledkami, keď zožali priemerne z hektára po 7,5 tony pšenice, 6 ton sladovníckeho jačmeňa a 4,99 tony repky. Pričinením tohto družstva a mnohých ďalších z údolia riek Bebravy a Nitry dopestuje Slovensko jednu z najlepších úrod obilia a olejnín za posledné štvrťstoročie. Aj tamojší poľnohospodári vytvorili podmienky na to, aby potraviny v najbližšom roku nedraželi, naopak, ich cena by sa mala stabilizovať a vari aj klesať.
Žatva roku 2014 pripomenula, aký obrovský potravinový potenciál má Slovensko. Obilninári nehľadiac na všetky ťažkosti posledných rokov držia krok so svetovou špičkou, na ktorej čele stoja Nemci, Holanďania, Francúzi a Angličania. Na najlepších honoch sypala pšenica rybianskym družstevníkom bezmála po desať ton zrna z hektára.
Slovenským poľnohospodárom nepadli z neba, aj keď to im tohto roku mimoriadne žičilo.
„Príroda bola nepochybne naším skvelým spojencom, teplo aj zrážky prichádzali ako na objednávku,“ vraví predseda Poľnohospodársko-podielnického družstva v Rybanoch Jaroslav Jaško. Za prekonaním rekordných úrod z konca osemdesiatych rokov minulého storočia však vidí nielen mimoriadnu priazeň počasia. V rybianskom chotári sa naďalej poctivo hospodári. "Ak obilie a repka bohato zarodili, tak najmä preto, že sme udržali vysokú úrodnosť pôdy a samozrejme využili najvýkonnejšie odrody pšenice, jačmeňa či repky“ povedal Jaško.
Tento muž s takmer tridsaťročnou agronomickou praxou je predstaviteľom modernej a pritom klasickej slovenskej poľnohospodárskej školy, ktorá sa sformovala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia. Vtedy slovenskí šľachtitelia ponúkli poľnohospodárom vysokoúrodné sorty pšenice, ktoré zúročili potenciál dobre obrábaných pôd.
V rybianskom družstve stále chovajú dobytok. Nezvolili si ľahšiu cestu k rentabilnému hospodáreniu, ako urobili v stovkách iných podnikov. „Dobytok predsa nie je iba zdrojom mlieka či mäsa, ktoré je pilierom výživy ľudí v našich končinách, ale aj maštaľného hnoja,“ pripomína Emília Géciová, ekonómka rybianskeho družstva. "Naše pôdy hnojíme tak, ako to robili naši dedovia a ako sme to robili za čias môjho predchodcu Michala Sahulčíka. Preto sú biologicky aktívne, dobre hospodária s vodou. Tu je okrem poctivej roboty našich ľudí základ dobrej úrody,“ dovysvetľuje jej pozadie predseda družstva Jaroslav Jaško.
V živote nič nie je náhoda. Súčasťou chotára rybianskeho družstva, ktoré hospodári na takmer 2¤400 hektároch pôdy, je aj podhorská obec Chudá Lehota. Už názov napovedá, že ide o dedinku s chudobnými pôdami. Lenže za vyše polstoročia tu družstevníci pravidelným hnojením pôdy a dobrou agrotechnikou zvýšili úrodnosť pôdy do takej miery, že tohto roku im dala pšenica priemerne 6-tonovú hektárovú úrodu s vynikajúcimi pekárenskými parametrami.
Poľnohospodári teraz s napätím sledujú, ako v dôsledku bohatej úrody klesajú ceny obilia a repky. Tona pšenice stratila medziročne na cene 30 eur, repka tri razy toľko, teda takmer sto eur. A to už dramaticky zahýbe ekonomikou každého podniku. Na to, aby farmári zorali strniská a založili v jeseni novú úrodu, potrebujú primeraný zisk. V Rybanoch ho dosiahnu, pretože na jar predvídavo veľkú časť úrody zakontrahovali za podstatne vyššie ceny, ako ponúkajú obchodníci v súčasnosti. Aj to patrí k umeniu dobrých hospodárov.