Zber aj na juhu sa v dôsledku častých búrok pretiahol na celý mesiac, klesá kvalita obilia a niekde úrodu zdecimovali hraboše. Rok 2014 vojde do obilninárskych dejín ako plný klimatických protirečení. Príroda opäť ukázala svoju nevyspytateľnú tvár.
Najlepšie obilninárske podniky hlásia úrody, aké nedosiahli za posledné tri desaťročia. Napríklad v Agrodružstve Trebatice prekonali v produkcii pšenice hranicu 8,5 tony priemerne na hektári, družstevníci v neďalekej Chtelnici skončili zber pšenice s výsledkom 8,2 tony na hektári. V PD Podhájska Radava atakovali osemtonovú hranicu hektárovou úrodou 7,9 tony. Podobných výsledkov je neúrekom.
Už dávno nehralo počasie poľnohospodárom pri tvorbe úrody obilnín tak do karát ako tohto roku. Pritom na konci marca mali mnohí agronómovia malú dušičku, pretože chotáre sužovalo sucho – na juhozápade Slovenska dosahoval zrážkový deficit 70 percent. Opäť sa však potvrdilo staré pravidlo – čo príroda pokazí, to aj napraví.
„V prírode neexistuje priemerný rok, taký pozná iba štatistika, v skutočnosti sa rok od roka odlišuje práve priebehom a intenzitou zrážok a teplôt, a to sa stalo aj tohto roku,“ hovorí šľachtiteľ pšenice zo spoločnosti Istropol Solary Július Zalabai. Podľa Zalabaia dosiahli tohto roku najvyššie úrody tam, kde zvládli agrotechniku, výživu a najmä ošetrovanie proti chorobám a škodcom.
V Solaroch robili pokusy a rozptyl úrod pšenice sa pohyboval od troch do osem, ba až dvanásť ton priemerne na hektári. Tieto čísla potvrdzujú údaje dosiahnuté v pestovateľskej praxi podnikov. Obrovské odchýlky v úrodách vyplynuli z dvoch vecí – chemicky (fungicídmi) neošetrené pšenice prudko znižovali úrodu, naopak, tie, ktoré dostali ochranu proti listovej škvrnitosti a hrdzi plevovej, na Slovensku sa nie často vyskytujúcej choroby, sa pestovateľom odmenili vysokou úrodou. Pestovateľov tiež podržali odrody, ktorých prirodzenou vlastnosťou bola zvýšená odolnosť proti chorobám.
Mnohí obilninári sa tohto roku sťažovali na to, že pšenica nedosiahla požadované pekárenské parametre. Nebol za tým len dážď, ktorý znehodnotil zrno. Šľachtiteľ Zalabai poukazuje na to, že mnohí agronómovia jednoducho nerátali s takou priazňou počasia a vyhnojili polia obsiate pšenicou na 4– až 5–tonové hektárové úrody. Príroda sa však tohto roku stala, ako vravieval slávny bučiansky šľachtiteľ Bohumír Kábrt, spojencom roľníkov a dopomohla im k vysokým úrodám. Lenže rastlinám podľa Zalabaia chýbal predovšetkým dusík, motor výživy na to, aby do zrna uložili dostatok bielkovín a tiež lepku. Aj preto časť obilia nespĺňa kritériá na produkciu prvotriednej múky.
O dobré koláče a chlieb sa však nik nemusí obávať, ročne sa na Slovensku spotrebuje okolo 600–tisíc ton pšenice na ľudskú výživu a toľko jej poľnohospodári určite dopestovali. Mrzí ich však, že značná časť potravinárskych pšeníc bude preradená do kŕmneho obilia.
Nečakaný škrt cez rozpočet najmä na Trnavskej tabuli urobili obilninárom hraboše. Sú podniky ako PD Zavar, kde premnožené hlodavce obrali roľníkov o viac ako polovicu produkcie. František Malovec, hlavný agronóm zavarského družstva, si za svoju 40–ročnú prax nepamätá na taký kalamitný výskyt hrabošov ako tohto roku. Na niektorých honoch zobrali len 2,4 tony pšenice, kým na poliach bez invázie myší to bolo vyše 6 ton na hektári.
„Za neuveriteľným premnožením hrabošov je teplá zima. Inokedy ich vykántri mráz, ale teraz chýbal ich prirodzený nepriateľ,“ hovorí Malovec. Niektorí odborníci tvrdia, že za nadmerným výskytom hlodavcov je aj prechod na bezorbové technológie. V Zavare však nevidia rozdiel medzi honmi, ktoré orali, a medzi tými, ktorých sa pluh nedotkol.
„Presne oproti sebe sme mali dve parcely a rozdiel v škodách bol minimálny, pažravé hraboše poškodili obe parcely tvrdej pšenice rovnako,“ porovnáva klasickú a bezorbovú technológiu pri útoku hrabošov zavarský agronóm. Družstevníci od jari rozhadzovali po chotári otravu proti myšiam. Na prípravok minuli 30–tisíc eur, ale populáciu hrabošov to neohrozilo. Naopak, myši zožrali obilie za 200–tisíc eur, inými slovami povedané, na poškodených honoch skonzumovali polovicu úrody.
Pomôže poľnohospodárom najbližšia zima? Ak príde mráz, tak áno, ale Tibor Roháčik zo Selektu Bučany dáva do pozornosti aj ďalší činiteľ, ktorý pomohol myšiam. Chotáre v okolí Trnavy sú plné elektrických stožiarov. Okolo nich sú ostrovčeky, ktoré nemožno zorať. Odtiaľto myši rovnako ako z priekop poľných ciest vyrazili na polia a obrali roľníkov o úrodu. © AUTORSKÉ