Daň za obezitu na Slovensku nebude

Špeciálne dane z cukru, sladených nápojov či hamburgerov by na Slovensku nemali byť zavedené najbližšie dva roky.

10.08.2014 13:30
debata (21)

O "dani z obezity“ uvažovala súčasná slovenská vláda ešte pri nástupe k moci. Zdanenie malo slúžiť primárne na zvýšenie príjmov do štátnej kasy cez daň z pridanej hodnoty. Podľa prepočtov by prípadné zdanenie nezdravých jedál a nápojov prinieslo do štátnej kasy 20 miliónov eur ročne.

"Ministerstvo financií neplánuje v horizonte najbližších dvoch rokov zaviesť daň z cukru ani podobnú daň z nezdravých potravín. Zavedenie tejto dane by mohlo znamenať zvýšenie nákupov v zahraničí a v konečnom dôsledku by nemuselo mať požadovaný efekt na verejné financie,“ odkázal poradca ministra financií Radko Kuruc.

zväčšiť
dane, nezdravé potraviny, graf

Výrobcovia nealkoholických sladených nápojov vtedy tiež argumentovali, že pri náraste cien o jedno percento klesne dopyt v priemere o takmer dve percentá. To by sa v súčasnej situácii krehkého domáceho dopytu štátu nemuselo vyplatiť. Napríklad v Dánsku počas troch rokov po zavedení tejto dane vzrástol predaj nelegálnych nealkoholických nápojov z 5 miliónov na 25 miliónov litrov. Dánsko malo okrem toho aj čipsovú daň. Táto krajina od októbra 2011 až do vlaňajška vyberala za kilogram nasýtených mastných kyselín asi 2,15 eura, čo zvýšilo cenu Big- Macu asi o dva centy. Hodnota cezhraničných nákupov v Dánsku vďaka tomu vzrástla v roku 2012 oproti roku 2011 o 10 percent. Tamojšia vláda preto čipsovú daň zrušila.

Špeciálne dane z cukru pritom podľa najnovšej štúdie Európskej komisie prinášajú vo viacerých európskych krajinách prvé pozitívne výsledky. Tieto dane mali za následok zníženie spotreby nezdravých jedál a nápojov, a tým aj výdavkov do zdravotníctva. Kým dane z alkoholu alebo cigariet sú už roky bežné, dane zo špecifických nezdravých potravín a nápojov mali za cieľ znížiť obezitu ľudí. Na druhej strane, daň zasiahla konkurencieschop­nosť podnikov, a v niektorých krajinách tak museli fabriky na výrobu sladkých limonád či čokolád aj prepúšťať.

Zavádzanie dane z cukru je v Európe čoraz populárnejšie. Od jesene 2011 si napríklad spotrebitelia v Maďarsku priplácajú za tovary obsahujúce nadmerné množstvo cukru, karbohydrátov, soli a kofeínu. Írsky minister zdravotníctva, James Reilly, vyhlásil, že zvažuje zavedenie dane na sladené nápoje. Francúzsko v roku 2012 zaviedlo daň zo všetkých nápojov s pridaným cukrom alebo umelým sladidlom. V októbri 2013 dokonca poslanci francúzskeho parlamentu odhlasovali daň z energetických nápojov. Fínsko, ktoré v roku 2011 zaviedlo dane zo sladkostí, cukríkov, čokolád a produktov z kakaa, zmrzliny a nanukov a daň z nealkoholických nápojov sa rozšírila na ďalšie kategórie nápojov, zaznamenalo pokles zamestnanosti.

"V tamojšom segmente výroby sladených nápojov sa zredukoval počet zamestnancov o 12 percent, čo predstavuje zhruba 300 ľudí,“ uvádza vo svojej analýze Európska komisia. Na druhej strane, v roku 2008 až 2010 fínski zmrzlinári predali približne 73 miliónov litrov zmrzliny. Po zavedení dane v roku 2011 klesol predaj na 65 miliónov litrov, v ďalšom roku až na 58 miliónov litrov.

"Štúdia ukázala jasný pokles konzumácie nezdravých výrobkov,“ tvrdí komisia. Podľa odborníka na výživu Petra Minárika je najmä vyššia daň na sladké nápoje dobrým krokom k znižovaniu obezity u Európanov.

"Sladké nápoje sú totiž často jediným zdrojom denného pitného režimu, čo má za následok zdravotné problémy,“ hovorí Minárik.

Nadváhou na Slovensku trpí takmer polovica mužov a tretina žien, obezitou ďalších 17 percent mužov a 16 percent žien. Kým ešte v roku 2001 trpelo nadváhou asi 12 percent slovenských detí, za posledné roky sa ich počet zvýšil zhruba o tretinu. Obezitou trpí približne 130 miliónov Európanov, teda každý piaty obyvateľ nášho kontinentu.

Presný vplyv "daní z tuku“ na konkurencieschop­nosť európskeho poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora sa však podľa štúdie ešte musí zhodnotiť. Vo svojej analýze taktiež neuvádza prínos pre štátny rozpočet v jednotlivých štátoch. Komisia však zároveň varuje, že spotrebitelia môžu zavádzať stratégie na obchádzanie vyššieho zdanenia, napríklad si môžu začať kupovať podobné produkty, ale menej zaťažené daňou, alebo preferovať lacnejšie značky.

V každom prípade krajiny hovoria o znižovaní konzumácie, a tým aj o znížení obezity ľudí. To má potom pozitívne dôsledky na výdavky v zdravotníctve, nakoľko štát nemusí neskôr vynakladať nemalé finančné prostriedky na starostlivosť o chorých ľudí. Niektorí ekonómovia však navrhujú, že by mal byť radšej spotrebiteľ priamo vystavený riziku, že ak sa nebude zdravo stravovať, bude musieť za lekárske ošetrenie súvisiace s jeho správaním viac zaplatiť.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #Potraviny #obezita