Slovenské jedlé oleje sú na Slovensku raritou

Zo Slovenska sa stáva agrárny prívesok západnej Európy. Krajina vyváža čoraz viac poľnohospodárskych surovín, lebo doma ich nemá kto spracovať. Vypuklo to ukazuje aj tohtoročná žatva. Na export pôjde veľká časť obilia aj repky olejnej. Známy slovenský výrobca rastlinných olejov Palma už repku od poľnohospodárov nenakupuje.

13.08.2014 20:00 , aktualizované: 14.08.2014 07:00
pole, repka olejná, Palma, olej Foto:
V roku 2013 bola úroda repky 374–tisíc ton a tohto roku sa očakáva ešte vyššia produkcia.
debata (27)

Palma, kedysi líder trhu s jedlými rastlinnými tukmi a olejmi a jedna z najlepšie zapísaných potravinových značiek v povedomí slovenského spotrebiteľa, je pritom stále na pultoch obchodov, hoci už druhý rok nespracúva domáce repkové semeno. Jej repkový olej Raciol a slnečnicové oleje Fritol a Heliol prišli o prestížne označenie Značka kvality SK.

Dôvod bol jasný. Nešlo o originálne slovenské oleje spracované výlučne z repky a slnečnice v materskej krajine od jej pestovateľov. Boli vyrobené z olejov nakúpených v zahraničí, preto ministerstvo pôdohospodárstva odňalo Palme Značku kvality SK. „Repkový olej je zmesou olejov vyrobených z repky, ktorú dopestovali českí, maďarskí, rakúski a, pravdaže, aj slovenskí poľnohospodári. A to bol dôvod, prečo Palme odobrali Značku kvality SK. Nie je to už zaručene slovenský výrobok,“ hovorí zdroj Pravdy, ktorý nechcel byť menovaný.

Majiteľ Palmy spoločnosť Slavia Capital, ktorá v roku 2007 kúpila Palmu Tumys za viac ako jednu miliardu korún od 502 akcionárov vtedajšej zamestnaneckej akciovky, nepoprel tieto informácie, ale na celú vec má iný pohľad.

„Väčšina vypestovanej slnečnice a repky olejnej končí vo fľašiach spoločnosti Palma bez ohľadu na to, kde sa lisujú,“ tvrdí hovorca spoločnosti Peter Benčurik, na margo domácej suroviny. Pripomenul, že „trh s olejninami a olejom je od vstupu Slovenska do Európskej únie liberalizovaný, čiže na domácom trhu sa vždy stretávali dodávky olejnatých semien a oleja nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín“.

Takže vlastne nič výnimočné? Nie je to celkom pravda. Kým zamestnanci svoje akcie nepredali, mala Palma Tumys nadštandardné vzťahy s domácimi pestovateľmi repky. Poskytovala im osivá aj agrochémiu, čím si garantovala prísun suroviny za vcelku výhodné ceny. Palma tiež prezieravo investovala do spracovania biopalív. V čase, keď Európska únia stavila v rámci svojej energetickej politiky na zelené zdroje, to zvyšovalo hodnotu firmy v očiach investorov. Palmu chcel uprostred minulého desaťročia kúpiť český miliardár slovenského pôvodu, dnes minister financií ČR Andrej Babiš. Jeho ponuku 1,1 miliardy korún však o niekoľko stoviek miliónov prevýšila Slavia Capital.

Za krachom jedlých olejov sú biopalivá

Do sektoru biopalív však prišli aj iní investori. Súčasné vedenie Palmy tvrdí, že to bolo deformované podnikateľské prostredie na Slovensku, ako aj vývoj na európskom trhu, čo prinútili zakonzervovať spracovateľské kapacity – aj na potravinárske účely. Benčurik akcentuje, že trh s biopalivami na Slovensku je vysokomonopoli­zovaný, chýba diverzifikácia dodávateľov a aukcie na kľúčové objemy dodávok. Všetky navrhnuté riešenia boli zo strany štátu zamietnuté. Preto pred rokom a pol bolo pozastavené spracovanie olejnatých semien.

Palma kedysi v Bratislave, Sečovciach a Šenkviciach spracúvala rozhodujúcu časť výroby. Šlo zhruba o 140-tisíc ton repky. V súčasnosti jej vyrástol konkurent v podobe spoločnosti Polnoservis Leopoldov, ktorá však nespracúva repku na potravinárske účely, ale vyrába z repky biozložku metylester pridávanú do nafty.

Na Slovensku sa vyrobí oveľa viac repky, ako dokáže spracovať Polnoservis (vlani 260-tisíc ton). V roku 2013 bola úroda repky 374-tisíc ton a tohto roku sa očakáva ešte vyššia produkcia. „Kedysi sme celú úrodu repky predávali do Palmy, dnes polovicu predáme do Leopoldova a druhú Babišovmu Agrofertu,“ hovorí Ivan Oravec z PD Devio Nové Sady.

Podobným spôsobom postupuje väčšina slovenských podnikov. Vývoz smeruje najčastejšie do Česka, Rakúska, Nemecka či Maďarska. Najbližšie veľké lisovne sú v rakúskom Brucku an der Leitha a v Olomouci. Jedna aj druhá patria americkým firmám. Práve tu môže Palma nakupovať oleje, z ktorých vyrába svoje zavedené značky.

Cena, nie pôvod rozhoduje

Aká je budúcnosť slovenských jedlých rastlinných tukov a olejov? Palma sa usiluje navodiť optimizmus. „Aktuálne sa orientujeme na vývoj, obchodovanie a výrobu produktov s najvyšším stupňom finalizácie,“ znie Benčurikova odpoveď. Dodáva, že rastlinné tuky sú produktmi s vyšším stupňom finalizácie a vyrábajú sa na Slovensku. Podľa informácií Pravdy by malo ísť o outsourcingovú výrobu, teda takú, ktorá sa presunie z pôvodnej firmy na externého výrobcu.

Pri poslednom prieskume spoločnosti GfK Slovakia v roku 2014 bolo zastúpenie slovenských olejov na pultoch obchodov 46 percent. Slovenské oleje predstavujú značky spoločnosti Palma. Možnosť, že boli vyrobené aj zo slovenskej repky vylisovanej v niektorom susednom štáte, sa nedá vylúčiť.

Napokon jedno konštatovanie hovorcu Palmy Petra Benčurika, ktoré vysvetľuje úpadok domáceho spracovania repky: „Všetkých, čo kupujú olej, vrátane reštaurácií, zaujíma cena. Je im jedno, odkiaľ olej pochádza.“ Má to byť podľa neho dôsledok toho, že „v olejárskom biznise sa vstupy zliberalizovali a odbyt sa zmonopolizoval“.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #export #olej #Palma #rastlinné potraviny