Zároveň by mali vodiči dostať do užívania 56 kilometrov nových diaľnic. Ide o rýchle cesty pri Martine, Levoči, pred Prešovom a pri Detve. Po severnej diaľnici D1 sa tak pôjde plynule už nielen od Bratislavy po Žilinu, ale aj ďalším dlhším úsekom od Ružomberka po Prešov. Diaľnice za Žilinou a Martinom však meškajú. Rezort dopravy stále počíta s tým, že Bratislava bude s Košicami spojená diaľnicou v roku 2019, odborníci reálne hovoria skôr o roku 2021.
Rezort dopravy Jána Počiatka dostal v aktuálnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 k dispozícii zatiaľ 2,06 miliardy eur, kým tento rok mal 2,2 miliardy eur. Ministerstvo chce viac. Najvážnejším dôvodom meškajúcej výstavby však nie sú peniaze, ale skôr zdĺhavé tendre.
Na D1 mal byť už tento rok odovzdaný martinský úsek Dubná Skala – Turany a spišská diaľnica Jánovce – Jablonov. Obe budú až na budúci rok. Dôvodom meškania sú v tomto prípade záplavy, tragický pád mosta, ale aj problémy s plynulosťou výstavby, keďže diaľnice boli vysúťažené za nízke ceny a sú pri nich problémy s včasným uhrádzaním faktúr.
Na budúci rok sa začne výstavba na diaľnici D1 za Košicami, postaví sa diaľničný ekodukt na D2 v Moravskom Svätom Jáne, na severe Slovenska sa začne stavať kysucká diaľnica D3 od Čadce po Svrčinovec a rýchlostná cesta R3 od Tvrdošína po Nižnú. Diaľničiari rátajú na budúci rok aj s výstavbou cesty R7 začínajúcej vo juhovýchodnej časti Bratislavy a ťahajúcej sa cez Dunajskú Lužnú a Holice, ale aj s výstavbou pre Bratislavu potrebného nultého obchvatu D4. Pre naplánovanú výstavbu si štátni diaľničiari plánujú vziať aj úver vo výške 100 miliónov eur.
"Národná diaľničná spoločnosť logicky využíva všetky dostupné možnosti financovania svojich aktivít, nielen štátny rozpočet a eurofondy. V prípade plánovaného úveru ide o zdroje na realizáciu projektov, ktoré nemôžu byť financované z európskych fondov, a o projekty, na ktoré z hľadiska disponibilných možností nie je v štátnom rozpočte priestor, napríklad výstavba šesťpruhu D1 Bratislava – Trnava,“ tvrdí Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
Väčšina prostriedkov zo spomínaného úveru tak pôjde na financovanie prípravy projektov diaľničného obchvatu D4 v dĺžke 27 kilometrov, o ktorom sa už nejaký čas hovorí ako o horúcom kandidátovi na verejno-súkromný PPP projekt, a na širšiu D1. Diaľnica od Bratislavy po Senec a následne od Blatného po Trnavu sa začne rozširovať na šesť pruhov od roku 2016 a stavebné práce si vypýtajú približne 150 miliónov eur. Celkovo bude mať štátna diaľničná spoločnosť na postavenie štvorprúdoviek a prípravu dokumentácie k nim k dispozícii 665 miliónov eur zo štátnej kasy a z eurofondov.
Následne v roku 2016 sa má rozbehnúť ešte masívnejšia výstavba štvorprúdoviek – čulý stavebný ruch má byť súčasťou ďalších 130 kilometrov nových kvalitných ciest. Na výstavbu a projektovú prípravu nových diaľnic, ale aj na platby za už budované autostrády a najmä na moderné železničné trate pripravené na 160–kilometrovú rýchlosť, potrebuje ročne ministerstvo dopravy zo štátneho rozpočtu stámilióny eur. Zatiaľ dostalo na rok 2015 o takmer 200 miliónov eur menej ako tento rok.
„Jedným z dôvodov poklesu výdavkov v rezorte dopravy je okrem iného fakt, že sa končí jedno a začína sa nové programové obdobie eurofondov,“ vysvetľuje Kóňa. Zníženie výdavkov pre rezort dopravy teda súvisí zo znížením prostriedkov z Európskej únie a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov na dofinancovanie projektov z Operačného programu Doprava. V Operačnom programe Doprava a nasledujúcom programe Integrovaná infraštruktúra je totiž pre cestnú aj železničnú infraštruktúru naplánovaných 974 miliónov eur, čo je v porovnaní s tohtoročným prídelom menej o 310 miliónov eur.
V rámci železničných tratí budú pokračovať stavebné práce na zavedenie 160–kilometrovej rýchlosti. Úseky medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou, Belušou a Púchovom a za Púchovom v okolí Považskej Bystrice a Žiliny sa majú postupne končiť počas najbližších štyroch rokov, najskôr sa dokončí úsek pred Púchovom – v apríli roku 2015, neskôr príde na rad železnica od Zlatoviec po Trenčiansku Teplú. Štátne železnice dostanú z fondov na výstavbu infraštruktúry 381 miliónov eur.
„Problematickou oblasťou je však oprava, údržba a výstavba ciest 1. triedy, kde opätovne naše potreby prevyšujú možnosti rozpočtu,“ poznamenal Kóňa. Financmajster Peter Kažimír pridelil Slovenskej správe ciest na investície zo štátneho rozpočtu 5,8 milióna eur a na opravy niečo vyše 40 miliónov eur. Prostriedky z únie však rapídne klesnú, pretože tento rok mala správa ciest 1. triedy k dispozícii vyše 156 miliónov eur a na budúci rok sa ráta so zdrojmi vo výške 68 miliónov eur.
Problémom tiež je, že na podporu výstavby a obnovy bytového fondu nemá ísť z rozpočtu ani euro. Tento rok sa dotácie do nových bytov vyšplhali na takmer 28 miliónov eur. „Predložili sme už ministerstvu financií požiadavku na zabezpečenie výdavkov na výstavbu a obnovu bytového fondu,“ vraví Kóňa.
Na druhej strane, štát nezvyčajne naleje peniaze do vodnej dopravy. Kým každoročne hospodári vodná doprava s rozpočtom okolo 200–tisíc eur, budúci rok má dostať injekciu vo výške 8,5 milióna eur. „Vo vodnej doprave sa plánujú v roku 2015 finančné prostriedky na realizáciu projektov financovaných v rámci nového programového obdobia – Operačného programu Integrovaná infraštruktúra,“ dopĺňa Kóňa. Z týchto peňazí by sa mohol obnoviť osobný prístav v Bratislave.