Najväčšie daňové podvody robia manažéri

Najčastejšie ide o spreneveru majetku, hotovosti, zneužitie prostriedkov na súkromné účely či korupčné praktiky a podplácanie verejných činiteľov.

Vlani oficiálne urobili vlastníci firiem v Európe podvody spolu za vyše pol milióna eur. Išlo len o škody, na ktoré im štát prišiel a boli za to nakoniec aj odsúdení. Na druhej strane, samotní radoví zamestnanci spáchali podvody za vyše 50–tisíc eur, pričom na celkovom počte spáchaných podvodov sa podieľali najviac, a to až 40 percentami. Prieskum robila spoločnosť Association of Certified Fraud Examiners v 100 krajinách vrátane Slovenska.

„Pri zamestnancoch ide často o konanie z nedbanlivosti, pričom pri vedeniach a majiteľoch ide o premyslenú činnosť, najmä čo sa týka napríklad krátenia a neodvádzania dane,“ povedal Ján Lalka, zakladateľ česko–slovenskej forenznej agentúry Surveilligence, ktorá sa špecializuje na vyšetrovanie a prevenciu daňových podvodov vo firmách.

Pri zamestnancoch platí, že medzi oddelenia najviac náchylné na výskyt podvodov patria obchod, nákup, zásobovanie a skladovanie.

Ekonomická kriminalita pritom podľa slovenskej polície u nás z roka na rok narastá. Kým roku 2012 polícia zaregistrovala vyše 16–tisíc prípadov ekonomickej kriminality, minulý rok ich už bolo vyše 19–tisíc.

Štát proti podvodníkom bojuje viacerými opatreniami. Od začiatku tohto roka zaviedol elektronický kontrolný výkaz DPH a na vyšetrovanie daňových podvodov nasadil špeciálny tím daňovej kobry.

Od júla budúceho roka súdy budú môcť firmu, ktorá kráti dane, aj zrušiť. V stredu o tom rozhodla vláda, ktorá schválila tzv. pravú trestnoprávnu zodpovednosť firiem. Ak sa preukáže, že podnikateľ neodvádzal štátu dane alebo ich krátil, súd môže nariadiť za určitých okolností až zrušenie firmy.

Nepoctivému podnikateľovi môže takisto vymerať peňažnú pokutu od 1,5 tisíca až do 1,6 milióna eur alebo jej zakáže až na desať rokov čerpať eurofondy.

Za mreže môže pritom za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov. Ak súd rozhodne, že firmu zruší, a zároveň konateľovi ako fyzickej osobe uloží trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ už nebude môcť v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy.

Súdy však budú pri uložení trestu prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Napríklad na to, aký dosah by malo samotné zrušenie firmy na zamestnanosť v regióne.

Rezort spravodlivosti zákon upravil tak, že sa nové ustanovenia budú vzťahovať iba na prípady, ktoré budú spáchané od účinnosti zákona. Pôvodne sa mali podľa tohto zákona prešetrovať aj prípady z minulých rokov. Zákon hovorí aj tom, že už počas predsúdneho konania nebude môcť podnikateľ nakladať so svojím majetkom, teda dávať napríklad návrhy na zmenu konateľa firmy alebo ju dať do likvidácie.

Vláda zákon prijať musela, pretože nás k tomu tlačia medzinárodné záväzky. Už teraz pritom platí tzv. nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Na základe tohto zákona môže súd rozhodnúť o zhabaní majetku alebo peňazí. Problémom však je, že od roku 2010, keď zákon vstúpil do platnosti, súdy nevydali ani jeden takýto právoplatný rozsudok. Firmy sa obávajú, že nový zákon môže byť zneužívaný v rámci konkurenčného boja.

V susednej Českej republike, kde je podobný zákon účinný od roku 2012, sa obavy zo zneužívania pravej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb nepotvrdili. V Česku je aktuálne stíhaných vyše 100 fi – riem. Obžalobu vzniesli tamojšie súdy zatiaľ v 31 prípadoch. Dve tamojšie právnické osoby už boli zrušené.