Európska komisia rozhodla definitívne neuhradiť projekty financované z eurofondov za takmer 165,82 milióna eur. Čierneho Petra získali daňoví poplatníci, ktorí Bruselom stopnuté peniaze už uhradili žiadateľom zo štátneho rozpočtu a teraz ich musí vláda vymôcť späť.
„Vplyv na rozpočet bude závisieť od úspešnosti jednotlivých riadiacich orgánov pri spätnom vymáhaní neoprávnene použitých prostriedkov od konkrétnych prijímateľov,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Keby však štát uhradil projekty financované z eurofondov po stopnutí platieb z Bruselu, nemusel by mať teraz žiadny problém. „Slovenská republika môže v uvedenom objeme 165,82 milióna eur pripraviť nové projekty,“ hovorí Gogová. Európska komisia totiž Slovensko tlačí najmä do transparentného míňania eurofondov. Z tohto dôvodu Brusel zadržal Slovensku platby z eurofondov za ďalších 413 miliónov eur.
„Európska komisia je v úzkom kontakte so slovenskými orgánmi s cieľom obnoviť vyplácanie platieb v čo najkratšom čase. Na to však slovenské orgány musia odstrániť identifikované systémové nedostatky v čerpaní a eliminovať vznik možných rizík v budúcnosti,“ uviedol Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Počas programovacieho obdobia 2007 až 2013 prišlo k zadržaniu platieb z eurofondov až 22-krát! „Dobrou správou je, že zo zadržaných 413 miliónov eur sa nám už podarilo uvoľniť 80 miliónov eur odblokovaním Operačného programu Vzdelávanie,“ reagoval minister financií Peter Kažimír.
Štátny rozpočet však bude mať veľký problém, ak Brusel v priebehu septembra rozhodne o ďalšom neuhradení projektov financovaných z eurofondov. „Aj v prípade prerušenia platieb financovanie žiadateľov plynulo pokračuje zo štátneho rozpočtu. Takto sa dá fungovať len určitý čas a v priebehu októbra potrebujeme mať eurofondy preplatené,“ dodal Kažimír.
Dôvodom pozastavenia platieb zo štrukturálnych fondov Európskej únie sú zistenia auditu, ktorý Európska komisia uskutočnila v novembri minulého roka. „Nezrovnalosti sa týkajú verejného obstarávania, spoľahlivosti auditu zo strany slovenských orgánov a riadenia procesu kontroly vynaložených výdavkov,“ priblížil zistenia auditu Králik.
Povedané priamo to znamená, že peniaze z eurofondov boli použité neprávom a na Slovensku nemáme spoľahlivý kontrolný mechanizmus, ktorý by na takéto šafárenie včas upozornil.
Dlhodobým problémom je najmä korupcia spájaná s prideľovaním eurofondov. Najvyšší kontrolný úrad v poslednom audite odhalil viaceré nedostatky v prideľovaní miliónov eur z Operačného programu Veda a výskum. Ľuďom prideľujúcim peniaze z eurofondov na podporu vedomostnej ekonomiky napríklad neprekážalo poslať finančné zdroje štrnástim firmám, ktoré vo svojom predmete podnikania vôbec nemali uvedenú činnosť zameranú na vedu a výskum. Bežné sú aj príklady nakupovania rôznych strojov za dvojnásobné ceny. Zverejnený bol napríklad prípad podnikateľa, ktorý si z eurofondov kúpil tlačiareň za viac ako 1 milión eur, pritom ten istý stroj sa cez internet dal objednať za dvestotisíc eur.
„Určite by veľmi pomohlo zverejňovanie samotných žiadostí o eurofondy. Verejná kontrola je veľmi silným faktorom cenovej samoregulácie,“ povedal Miroslav Lopata, konateľ spoločnosti Premier Consulting, ktorá sa zameriava na prípravu projektov financovaných z eurofondov.