Ďalšie sankcie sú hazard, varujú firmy

Podobné opatrenie krajiny EÚ schválili už v auguste a teraz sa má rozšíriť. Rusi odvetne stopli dovoz potravín z EÚ a naznačili, že po ďalších sankciách obmedzia alebo úplne zastavia dovoz áut z EÚ. Sankcie rozpútavajú obchodnú vojnu, ktorá zasiahla aj slovenské firmy.

„Už po prvej vlne sankcií vidíme pokles hospodárskeho rastu v Európe, export klesá o tri až päť percent. Zavádzanie ďalšej vlny sankcií je preto čistý hazard,“ upozornil Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Slovensko podobne ako Česko, Maďarsko či Grécko na víkendovom summite v Bruseli nesúhlasilo s takými sankciami, ktoré by poškodili ich ekonomiky.

Je však otázne, či návrh rozšírených sankcií bude niektorá krajina vetovať pre celú EÚ, podporí určitý kompromis alebo sa k novým sankciám demonštratívne nepripojí. Doterajšie protiruské sankcie majú na ekonomiky menších krajín skôr nepriamy dosah. Napríklad slovenskí dodávatelia doplácajú na to, že v Rusku viazne biznis nemeckých spoločností.

Slovenský premiér Robert Fico povedal, že sankcie nepodporí v prípade negatívneho dosahu na slovenskú ekonomiku. „Návrh nového balíka sankcií už máme. Analyzujeme, či a do akej miery poškodia Slovenskú republiku,“ reagovala včera hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová. Dnes bude o sankciách rokovať vláda a tiež zamestnávatelia a odborári. Je možné, že sa zhodnú na tom, že sankcie sú z ekonomického pohľadu škodlivé.

Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová pripúšťa, že sankcie pocíti aj únia, zároveň však tvrdí, že sú z politického hľadiska nevyhnutné. Či sankcie zmenia kurz ruskej politiky, nie je však jasné. Rusko si napríklad pre sankcie nevie za prijateľných podmienok požičať peniaze na chod štátu. Ruská vláda však zároveň tvrdí, že tento rok počíta s rozpočtovým prebytkom a na úvery tak či tak nie je odkázaná.

Analytici upozorňujú, že ak vzájomné sankcie prerastú do rozsiahlej obchodnej vojny, ktorá povedie až k stopnutiu obchodu EÚ s Ruskom, Európa sa vráti do hospodárskej recesie. Slovensko by to pocítilo výraznejšie, keďže Rusko je pre nás dôležitým obchodným partnerom.

„V dôsledku našej geografickej polohy a ekonomickej previazanosti na Rusko sme jednoducho zraniteľnejší ako priemerná krajina Európskej únie,“ vysvetľuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, prečo Slovensko verejne vyhlasuje, že nebude súhlasiť so sankciami, ktoré by ho hospodársky poškodili. „Ináč vyzerajú protiopatrenia z pohľadu napríklad Portugalska a niečo iné znamenajú pre Slovensko a Maďarsko,“ tvrdí šéf diplomacie.

Lajčák pripomenul, že aj český premiér Bohuslav Sobotka poukázal na skutočnosť, že sme len začali uvádzať do praxe sankcie dohodnuté v júli a už hovoríme o ďalších. „Nie celkom tiež rozumiem istej posadnutosti sankciami. Ony majú byť nástrojom politiky. Nemajú byť zásterkou, ktorá zakrýva nedostatok stratégie. Zodpovedný politik o tom musí hovoriť. Občas však mám pocit, že sankcie slúžia na to, aby niekto demonštroval, že niečo robí. My by sme pritom prioritne mali uvažovať, ako pomôcť Ukrajine, ktorá je vystavená vojenskému konfliktu, ktorý je podporovaný zvonku,“ povedal pre Pravdu Lajčák.

Podľa agentúry Reuters sa v nových sankciách hovorí napríklad o sprísnení nákupu dlhopisov ruských bánk zo strany európskych finančných inštitúcií. Kým dnes môžu finanční investori kúpiť ruské dlhopisy so splatnosťou do 90 dní, tak po novom sa budú dať kúpiť cenné papiere splatné maximálne do 30 dní. Toto obmedzenie znemožňuje ruským firmám lacný prístup k spoločnej mene euro, čím sa im predražuje nákup vyspelých európskych technológií.

To cítia aj slovenské firmy. Napríklad úspech Cestných a stavebných mechanizmov Tisovec je postavený na exporte do Ruska, kam za eurá predávajú vozidlá slúžiace na opravu prasknutých plynových a ropovodných potrubí. Po predražení prístupu k spoločnej mene euro nakoniec ruskí zákazníci nemusia mať dostatok peňazí na kúpu slovenských vozidiel.

Brusel už stopol pre Rusko aj dodávky tovarov dvojakého určenia pre civilistov aj armádu. Konkrétne prípady má posúdiť vláda. „Je na každom štáte vrátane Slovenska, aby určil na základe existujúcich zoznamov tovarov dvojakého použitia, či povolí, alebo nepovolí export do Ruska,“ priblížil Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Aj keď sa hovorilo o tom, že dané opatrenia priamo poškodia slovenské fabriky, tie zatiaľ stop nedostali. „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky od nadobudnutia účinnosti nariadenia 833/2014 nezakázalo vývoz položiek dvojakého použitia do Ruska,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Miriam Žiaková.

Prvé tvrdé sankcie, ktoré musia automaticky rešpektovať všetky štáty Európskej únie, sa týkajú obchodovania so zbraňami, s ropou, vyspelými ťažobnými technológiami, bankovníctva a platiť začali od 1. augusta 2014.

Slovenské hospodárstvo je závislé od dovozu energií z Ruska. Zároveň značná časť produkcie našich automobiliek smeruje práve do Ruska. Do Ruska smeruje každé piate auto vyrobené v žilinskom závode Kia. Bratislavský závod Volkswagen zas Rusko zaraďuje medzi desať najvýznamnejších trhov a jedine trnavský závod PSA nie je závislý od exportu do Ruska.

Slovenský automobilový priemysel tvorí približne 26 percent domáceho exportu, vďaka čomu dáva priamo aj nepriamo prácu až pre 200-tisíc ľudí. Zo Slovenska do Ruska sa vlani predali osobné automobily v hodnote 623 miliónov eur a ďalšie stovky miliónov eur tvoril vývoz častí karosérií a súčiastok.

Od exportu na východ sú závislé aj ďalšie domáce podniky. Napríklad SMZ Jelšava pozastavili dodávky do ukrajinskej oceliarne, ktorá pre vojenský konflikt nemá dostatok železnej rudy potrebnej na udržanie výroby.

Podľa premiéra Roberta Fica problémy má aj ferozliatinový závod v Istebnom. Z pohľadu ľudí ide o veľký problém, keďže sankciami zasiahnuté firmy pôsobia často v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde prepustení ľudia majú len veľmi malú šancu nájsť nové pracovné miesto. Konkrétny dosah sankcií na slovenské hospodárstvo plánujú analytici ministerstva financií predstaviť v polovici septembra.