V Liptove sa začala pred mesiacom, ale nehľadiac na sústredenie techniky poľnohospodárom zostávajú na poli stovky nezožatých hektárov. Podobná situácia je aj na Orave a Spiši.
Časté dažde už znehodnocujú kvalitu zrna a namiesto zisku rátajú roľníci straty. Začiatkom augusta sľubovali lány obilnín rekordné úrody. Niekde, ako napríklad v spoločnosti Agro–Racio v Liptovskom Mikuláši, ktorá pestuje pšenicu, raž a ovos na 700 hektároch, sa ich aj dočkali.
„Predpokladáme, že zoberieme zásluhou pšenice priemerne z hektára po sedem ton hustosiatych obilnín,“ povedal tesne pred záverom žatvy Vladimír Poliak, konateľ spoločnosti Agro–Racio.
Konečný výsledok ovplyvní zber posledných 120 hektárov osivovej pšenice, ale trinásť kombajnov postavil mimo hry dážď. „Chce to deň dobrého počasia a úrodu budeme mať konečne pod strechou,“ želá si Vladimír Poliak.
Príjemným prekvapením tohtoročnej žatvy sú až neočakávane vysoké úrody. V Agro–Racio mali hony, na ktorých pšenica sypala po 9,7 tony a na jednom dokonca 11,5 tony zrna priemerne z hektára. To sú výsledky porovnateľné s tými, aké dosiahli v tradičných obilniciach na juhozápade Slovenska. Prvé zbery zrna z porastov pšenice, ktoré neboli vystavené dažďom, pritom spĺňajú aj kritériá potravinárskeho obilia. To, čo v ostatných dňoch kalí radosť liptovským poľnohospodárom, je klesajúca kvalita a prudko stúpajúce náklady na zber obilnín.
V PD Smrečany severne od Liptovského Mikuláša majú tiež veľmi dobré úrody. Pšenica neklesá pod šesť ton a jačmeň pod päť ton z hektára. Lenže na koreni im stojí ešte obilie na sto hektároch.
„Minulý týždeň sme žali dovedna tri dni, aj to len úchytkom, a s biedou sme zobrali obilie zo sto hektárov,“ povedal predseda družstva Ján Janíček.
Napriek dobrým úrodám neprinesie rastlinná výroba smrečianskemu družstvu predpokladané výnosy. Nižšie ceny obilia, ktoré klesli k 130 eurám za tonu, ale aj zvýšené náklady na sušenie obilia, ho predbežne oberú na tržbách najmenej o 300– a možno až 500–tisíc eur. Čo z rekordných výnosov, keď nie sú kryté potrebnými príjmami.
Podobný scenár ako v strednom Liptove má žatva aj v dolnom v okolí Ružomberka. Polia s obilninami, ktoré brázdia kombajny, pripomínajú tankodróm. Kombajny aj nákladné autá zapadúvajú po osi, ale zrno treba dostať rýchle z poľa do sýpok, pretože začína vypadávať z klasov a hrozí, že po dažďoch začne klíčiť,“ opisuje situáciu na poliach vedúca rastlinnej výroby v ludrovskom družstve Františka Hrnčiarová.
Na Slovensku zostáva pozberať obilie ešte z plochy vyše 30–tisíc hektárov, teda z posledných šiestich percent výmery, repky z 5–tisíc hektárov, čo sú už len štyri percentá. Ustavičné dažde však odsudzujú poľnohospodárov do roly štatistov. Od stredy by sa malo vyčasiť, a tak si napríklad v Ludrovej aj v ostatných podnikoch trúfajú žatvu skončiť do konca týždňa. Potrebujú však tri slnečné dni.
Celkove je na Slovensku podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v skladoch už 2,862 milióna ton obilia, čo znamená, že krajina ho má dosť na výživu ľudí, ako aj pre živočíšnu výrobu a môže ponúknuť aj obilie na vývoz. Pre nízke ceny na Slovensku i v Európe však obilie nesplní fi nančné očakávania poľnohospodárov.