Vďaka veľmi nízkym mzdám, zlepšeniu dopravnej infraštruktúry a stabilným dodávkam lacnej elektriny sa druhej najľudnatejšej krajine v Afrike po Nigérii darí budovať povesť miesta vhodného na výrobu odevov, obuvi a ďalšieho základného tovaru, uviedla agentúra Reuters.
Sektor je zatiaľ stále v plienkach a byrokracia či nedostatočné dopravné spojenie znamenajú, že podnikateľské náklady nie sú ešte také nízke, ako by mohli byť. Investície štátu do výrobných zón a príchod firiem z Turecka, Indie, Perzského zálivu a Číny naznačujú, že v krajine, kde je stále väčšina obyvateľov závislá na poľnohospodárstvo, industrializácia zapúšťa korene.
„Museli sme sa presťahovať pre vývoj v spracovateľskom priemysle v Číne, pre vysoký rast miezd a cien surovín,“ povedala hovorkyňa čínskej firmy Huajian. Firma vyrába blízko etiópskeho hlavného meste mesačne viac ako 300 000 párov topánok a sandálov pre maloobchodných predajcov ako Guess.
„Etiópia je stabilná, vláda má záujem o industrializáciu a sú tu tiež nízke náklady na prácu, desatinové v porovnaní s Čínou,“ dodala.
Vláda očakáva, že hrubý domáci produkt krajiny porastie o 11 percent ročne. Medzinárodný menový fond je síce triezvejší a čaká tento rok rast len o 8,5 percenta, aj tak bude Etiópia jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík Afriky i sveta.
Napriek socialistickým koreňom vlády neexistuje v krajine minimálna mzda. Firmy ako Huajian tak môžu vyplácať mesačne mzdu okolo 50 až 70 dolárov. Aj tak je to viac než priemerný príjem na hlavu.
„Predtým som sa všetci snažili vyjsť s peniazmi. Teraz si môžeme dovoliť riadnu zdravotnú starostlivosť alebo posielať dieťa do školy,“ opísal svoju situáciu agentúre Reuters jeden zo zamestnancov textilnej továrne tureckej firmy neďaleko hlavného mesta.
O textilné investície usilujú aj ďalšie krajiny vo východnej Afrike, ako Keňa a Uganda. Nie sú však schopné Etiópii konkurovať vo vstupných nákladoch. Trebárs mzdy sú v Etiópii o 60 percent nižšie, ako je priemer regiónu.
V Etiópii už teraz žije 90 miliónov obyvateľov a očakáva sa, že ich počet do roku 2030 naďalej porastie. Vláda sa preto zúfalo snaží prilákať investorov, ktorí by vytvorili nové pracovné miesta. Prišla preto s množstvom stimulov ako daňové prázdniny a dotované úvery s nízkymi úrokovými sadzbami. Silno investuje do vodných elektrární a ponúka elektrinu za päť amerických centov za kilowatthodinu, v susednej Keni je cena 24 centov. Minister obchodu a priemyslu chce, aby hodnota vývozu textilu z krajiny stúpla do piatich rokov na 1,5 miliardy USD ročne zo súčasných necelých 100 miliónov USD.
Jedinými problémami sú byrokracia a doprava. Vláda sa preto rozhodla ročne investovať do novej infraštruktúry sumu zodpovedajúcu dvom tretinám HDP. Budúci rok sa tak má cestná sieť rozšíriť na 136 000 kilometrov z 50 000 v roku 2010. Do roku 2020 chce tiež postaviť 5000 kilometrov železničných tratí. V súčasnosti ich má 800 kilometrov.