Spoločnosť Glaser z Bydhošte v strednom Poľsku vypestuje vo svojich sadoch každý rok 5000 ton jabĺk. Tento rok ich však takmer nemá komu predať, pretože poľský trh je silne presýtený v Rusku zakázaným ovocím.
„Ceny sú dramaticky nízke, dvakrát až trikrát nižšie ako zvyčajne, nevidíme možnosť, ako celú svoju produkciu predať,“ povedal českým novinárom generálny riaditeľ firmy Sebastian Szymanowski.
Kampani presviedčajúcej Poliakov o prospešnosti jedenia jabĺk a pitia jablčných tekutín sa pritom takmer nedá vyhnúť. Plagáty s obzvlášť výhodnými ponukami visia na obchodoch a reštauráciách, jablká rozdáva cestujúcim dokonca aj personál vo vlakoch.
Reklamy v médiách nabádajú národ na sušenie jabĺk, časopisy sú plné receptov na zaručene nevyskúšané jablčné pokrmy. „Párkrát sme jablká nakúpili, Putin si predsa nemôže robiť, čo chce. Upiekla som zopár koláčov a niečo sme nasušili, ale naše deti už dnes jablká nemôžu ani vidieť, asi ich už veľa nezjeme,“ opísala ČTK presýtenosť Poliakov obyvateľka Varšavy Katarzyna Kaminski, podľa ktorej by ale Brusel s protiruskými sankciami poľavovať nemal.
Presviedčanie s podtónom hrdosti voči Rusku podľa Szymanovského síce Poliakov možno sčasti ovplyvnilo, ohromný prebytok na trhu, kam zamieri 650 tisíc ton nevyvezených jabĺk, však vyriešiť nedokáže. Glaser exportuje časť svojho ovocia do krajín západnej a strednej Európy, ktorá je ale tiež nasýtená. Podnik sa v minulosti snažil dostať svoje ovocie aj na slovenský trh, pre požiadavku na príliš nízke ceny z toho však nateraz zišlo. Nádejou sú vraj ázijské krajiny, kam vlani vycestovali jablká z bydhošťských sadov vôbec prvýkrát a firma má vo výhľade prvé stále kontrakty.
Doma v Poľsku sa ovocinári budú musieť pokúsiť otvoriť ľuďom nové obzory a naučiť ich piť napríklad z jabĺk vyrábaný cider. „Toto pitie u nás nemá tradíciu, sčasti je to otázka propagácie,“ uvažoval o využití prebytočných jabĺk Szymanovski.
Zmysel sankcií, ktorými EÚ trestá Moskvu za jej vojenskú intervenciu na Ukrajine, však rovnako ako ďalší oslovení zástupcovia poľských firiem nespochybňovali. Peniaze za ušlý zisk by však podľa mnohých poľských ovocinárov mali zabezpečiť kompenzácie, ktoré za dopady ruského embarga poľnohospodárom a potravinárom poskytuje EÚ. Ich vyplácanie tento týždeň pozastavila údajne v súvislosti s príliš veľkým počtom žiadostí práve z Poľska.
„Ak jablká nepôjdu do Moskvy, tak do Berlína a Bruselu,“ hlásal jeden z transparentov na štvrtkovej demonštrácii niekoľkých stoviek poľnohospodárov pred sídlom Sejmu vo Varšave. Niektorí z nich sa s požiadavkami obrátili priamo na vládu, ktorej premiér Donald Tusk však tento týždeň podal demisiu a mieri práve do Bruselu na pozíciu šéfa Európskej rady.
„Chceme od vlády kompenzáciu za naše ovocie a zeleninu,“ vyhlásil na demonštrácii Jacek Pruszkowski z poľského ovocinárskeho zväzu. Poľsko je s tromi miliónmi úrody jabĺk tretím najväčším producentom na svete a sezóna jesennej úrody je práve v plnom prúde.
Problémy na ruskom trhu môžu pritom čakať aj spoločnosti, ktorých sa odvetné ruské embargo na dovoz ich tovaru priamo netýka. „Je tam (v Rusku) tlak na to, aby sa nepredávali európske značky,“ hovorí viceprezident spoločnosti CCP Aleksander Wasilewski. Firma je východoeurópsku filiálkou potravinárskych spoločností Nestlé a General Mills, sídli v poľskej Toruni.
Podľa neho sa ukrajinská kríza na situáciu výrobcov potravín či cukroviniek môže časom prejaviť aj v možnom nedostatku alebo vyšších cenách obilnín. „Našťastie bol rok dobrej úrody, inak by mohol nastať veľký problém,“ povedal Wasilewski. Poukázal pritom na to, že Ukrajina je piatym najväčším producentom obilia na svete.