Ako prvé prišlo s analýzou dosahov fínske ministerstvo financií. To reaguje predovšetkým na augustový odvetný krok Moskvy, ktorá zakázala dovoz mäsa, rýb, mlieka a mliečnych výrobkov či ovocia a zeleniny zo štátov EÚ a ďalších západných krajín. Obmedzenia majú trvať rok. Fíni odhadujú až štvrtinový prepad ich exportu.
Slovenský Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií neplánuje vypracovať samostatnú analýzu ekonomických dosahov. Na budúci týždeň zverejní novú makroprognózu, v ktorej však sankcie zohľadní.
Fíni napríklad uvádzajú tohtoročný prepad hrubého domáceho produktu o 0,2 percenta. Súčasne by sa mala zvýšiť nezamestnanosť v krajine tiež o 0,2 percenta. Na budúci rok by sa malo tamojšie hospodárstvo prepadnúť až o pol percentuálneho bodu, nezamestnanosť sa má zvýšiť o ďalších 0,3 percenta. Minulý rok vyviezli Fíni do Ruska potravinové výrobky za viac ako 430 miliónov eur.
Fínske mäso, ryby či zelenina predstavujú až 30 percent z celkovej ruskej spotreby. Fínskeho mlieka a mliečnych výrobkov sa v Rusku skonzumuje až 40 percent z ich celkovej spotreby. Zákaz dovozu týchto výrobkov spôsobil veľké prebytky na trhu, čo ohrozuje všetkých európskych výrobcov vrátane slovenských.
Fínske mliekarne odhadujú pokles ziskovosti o viac ako 100 miliónov eur od augusta do konca tohto roka. Tamojšie ministerstvo očakáva tiež rapídny úbytok ruských turistov, z čoho najviac poškodení zostanú prevádzkovatelia reštaurácií a hotelov. Minulý rok minuli ruskí turisti vo Fínsku 1,2 miliardy eur.
Rusi nechcú ani nórske lososy
Podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj sa ruské sankcie najviac podpisujú na spomalení ekonomiky v Nórsku, ale aj Poľsku a Maďarsku. Nórsky miliardár John Fredriksen, ktorý je so spoločnosťou Marine Harvest ASA najväčším svetovým chovateľom lososov, potvrdil, že mu po ohlásení sankcií zo strany Moskvy klesli tržby za jeden týždeň o 8,3 percenta. Aj ďalší chovatelia lososov v Nórsku ohlasujú veľké prebytky, nakoľko zatiaľ nenašli alternatívne trhy na vývoz.
Nóri však vyvážajú do Ruska len jedno percento z celkových vyvážaných výrobkov, väčšinou morské produkty. Nórska ekonomika je podľa ekonómov vystavená väčším ekonomickým rizikám prostredníctvom energetického priemyslu.
„Ak bude kríza eskalovať a zmení podmienky pre európske a globálne trhy s energiou, negatívny dosah na nórsku ekonomiku sa bude zvyšovať,“ povedal pre agentúru Bloomberg Frank Jullum, hlavný ekonóm Nórskej banky Danske Bank.
„Ak ceny energií porastú natoľko, že vytvoria negatívny šok na strane ponuky pre európske a globálne hospodárstvo, efekt by bol negatívny. Na druhej strane, keď ceny energií zostanú tlmené, ale nórsky vývoz plynu do Európy sa zvýši v dôsledku nahradenia ruského plynu, efekt by mohol byť pozitívny,“ dodal Jullum.
Nórske ropné firmy v ohrození
Sankcie západných krajín voči Rusku by mohli spomaliť prieskum ťažby ropy a zemného plynu nielen v ruskej, ale aj v nórskej časti Barentsovho mora. Povedal to agentúre Reuters člen nórskeho zväzu pre ropu a plyn Norwegian Oil & Gas Oluf Bjoerndal. Zväz zastupuje ropné firmy vrátane väčšiny veľkých ropných gigantov a niektoré z popredných firiem poskytujúcich služby pre ťažobné firmy. Nórsko a Rusko urovnali svoj 40–ročný spor o hranicu Barentsovho mora v roku 2010. Spor bránil všetkým aktivitám v oblasti prieskumu a ťažby ropy v arktickej oblasti s rozlohou zhruba polovice Nemecka.
Okrem iného ruská ropná firma Rosnefť a nórsky Statoil aktívne spolupracujú na mnohých projektoch. Nórsko je siedmym najväčším vývozcom ropy a druhým najväčším dodávateľom plynu do Európy.
Z prituhovania vzťahov medzi Ruskom a EÚ profitujú nateraz Faerské ostrovy, ktoré sú malým súostrovím v Atlantickom oceáne. Sú súčasťou Dánska, ale nepatria už do EÚ. Stali sa dočasným monopolným dodávateľom lososov do Ruska. Nahradili tak Nórsko. Sankcie v tomto smere poškodia aj samotné Rusko. V treťom kvartáli tohto roka sa očakáva nárast inflácie, teda spotrebiteľských cien, zo súčasných 5,5 na 7,5 percenta. Nákupy pre Rusov sa predražia.
Najviac sankcie zasiahnu pravdepodobne Litvu, v ktorej sa vývoz potravín do Ruska podieľa na hrubom domácom produkte krajiny troma percentami. Ohrozené prípadnou odvetou sú však viaceré európske krajiny, ktoré do Ruska okrem potravín vyvážajú napríklad komponenty do áut alebo iné výrobky.
Rakúšania idú pomáhať firmám
Rakúska vláda sa rozhodla, že chce domácim firmám, ktoré čelia ekonomickým dôsledkom krízy na Ukrajine, finančne pomôcť. Podľa tamojšej vlády by pomoc nemala mať výraznejší dosah na verejné financie. Ohlásil to rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling.
Medzi zvažovanými opatreniami, o ktorých rokuje vláda so zástupcami zamestnávateľov a odborov, sa spomína podpora zamestnanosti mladých, daňové úľavy pre firmy alebo príspevky zamestnancom so skrátenými úväzkami.
Podnikateľom, osobitne farmárom, ktorých zasiahlo ruské embargo na dovoz potravín zo Západu, navyše ponúka pomoc aj Európska únia. Podľa Schellinga sa z pomoci únie ujde farmárom pomerne slušná suma.
Únia zatiaľ o presnom rozdelení dotácií nerozhodla. Rusko zodpovedá za menej než 3 percentá zahraničného obchodu Rakúska, podľa vládnych údajov však od obchodu s Ruskou federáciu závisí v krajine zhruba 55–tisíc pracovných miest. Ruský trh je aj významným zdrojom ziskov pre popredné rakúske bankové skupiny Raiff eisen Bank International a UniCredit Bank Austria.