Oznámil to v utorok ruský monopolný prevádzkovateľ ropovodov Transnefť. Odklad prevádzky by mohol ohroziť plány na zvýšenie exportu ropy do Ázie. Niektorí nemenovaní predstavitelia energetického a ťažobného priemyslu ale podľa agentúry Reuters tvrdia, že spomínané oneskorenie sa očakávalo ešte pred vyhlásením sankcií.
Európska únia svoje posledné sankcie namierila priamo proti spoločnostiTransnefť, zatiaľ čo Spojené štáty uvalili protiopatrenia na podniky z oblasti prieskumu a ťažby v ruských hlbinných vodách, pobrežných arktických vodách a projekty týkajúce sa ropy a plynu z bridličných hornín.
Transnefť oznámila, že pre sankcie možno bude musieť o dva až tri roky odložiť spustenie dvoch budovaných sibírskych ropovodov. Firma dodala, že niektoré ropné spoločnosti do stanoveného termínu 15. septembra neposkytli plány na kapacitné využitie ropovodov.
Zdroje z priemyslu ale tvrdia, že spomínané firmy už dlho plánovali oneskoriť rozvoj ťažby na ropných poliach, odkiaľ ropovody povedú.
„Ropné firmy zmenili produkčné plány ešte pred sankciami. Každý videl, že zásoby na náleziskách boli nadhodnotené,“ tvrdia zdroje, ktoré cituje Reuters.
Spoločnosť Rosnefť, ktorá je najväčším producentom ropy v Rusku a ktorá tiež čelí západným sankciám, chce do konca desaťročia zvýšiť vývoz ropy do Číny na takmer jeden milión barelov denne. Podľa spoločnosti Transnefť chce Čína v budúcom roku odoberať 400 000 barelov ropy denne, čo je zhruba o tretinu viac ako v tomto roku.