Slovensko a Poľsko v stredu opäť zaznamenali výraznejší pokles v dodávkach zemného plynu z Ruska. Slovensko rovnako ako v utorok dostáva oproti plánu o zhruba štvrtinu menej suroviny, povedal minister hospodárstva Pavol Pavlis.
Pokles dodávok ruského plynu na Slovensko a do Poľska sa začal minulý týždeň. Slovensko vtedy zaznamenalo neplánované zníženie dovozu suroviny o desatinu, prepad v dodávkach sa prehĺbil tento týždeň a v stredu dostala krajina v porovnaní s objednaným objemom o 23 percent plynu menej.
Plyn zo západu by bol drahší
Napriek nižším dodávkam Slovensko podľa Pavlisa dostáva viac plynu, než krajina teraz potrebuje na pokrytie domácej spotreby. Dodal, že spätné dodávky plynu z Česka a Rakúska by krajina aktivovala až v prípade poklesu dovozu suroviny z Ruska o polovicu.
Ak by však Slovensko začalo odoberať plyn zo západu, mohlo by to podľa neho mať negatívny vplyv na ceny plynu pre slovenských spotrebiteľov. "Tá prepravná trasa je totiž drahšia. Ale presné číslo vám nepoviem,“ konštatoval Pavlis. Z Českej republiky v súčasnosti vie Slovensko dopraviť 67 miliónov metrov kubických plynu denne a z Rakúska 23 miliónov metrov kubických.
Slovenské zásobníky plynu sú podľa Pavlisa naplnené na 99 percent svojej kapacity a v prípade úplného zastavenia dodávok plynu by zásoby vystačili na pokrytie päťmesačnej spotreby Slovenska.
Pavlis uviedol, že ruský plynárenský koncern Gazprom zdôvodnil výpadky v dodávkach technickými problémami.
„Oficiálne stanovisko je, že ide o technický problém dodávok plynu nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu,“ poznamenal Pavlis. Doplnil, že zmluva medzi SPP a Gazpromom počíta s kompenzáciami pre prípad výpadku v dodávkach plynu.
Slovensko sa v prípade potreby bude spoliehať aj na diverzifikačnú zmluvu, ktorú má SPP uzavretú s nemeckou firmou E.ON Ruhrgas. Na základe tejto zmluvy nám nemecký podnik dodá v prípade krízy 500 miliónov metrov kubických plynu ročne. V prípade núdze by nás mali zachrániť aj zásoby plynu, ktoré máme uskladnené v zásobníkoch. Zásobníky plynu sú už takmer naplnené. Slovenskí spotrebitelia by mali podľa ministra Pavlisa aj v prípade úplného odstavenia plynu z Ruska na Slovensko vydržať bez problémov šesť mesiacov.
Gazprom: Kontrakty dodržiavame
Dodávky plynu do Európy sú stabilné a Gazprom dodržiava podpísané kontrakty, uviedol podľa agentúry RIA Novosti šéf spoločnosti Alexej Miller, ktorý sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Miller ubezpečil Putina, že Gazprom postupuje podľa podpísaných kontraktov a nižší objem dodávaného plynu v prípade Slovenska či Poľska sa týka len na dodatočné objemy suroviny, ktoré tieto štáty žiadajú. V prípade, že požiadavky partnerov Gazpromu prekračujú zmluvne dohodnuté objemy, nie je podľa Millera podnik povinný plyn navyše dodať. Pre RIA Novosti uviedol, že Gazprom je v tomto roku schopný uspokojiť dopyt doma i v zahraničí. Momentálne však nie je schopný pokryť rastúci dopyt z Európy.
„Ide o takzvaný dodatočný objem. Akonáhle budú naplnené naše podzemné zásobníky, potom budeme schopní uspokojiť dopyt (navyše) od našich európskych zákazníkov,“ vyhlásil. Na Putinovu otázku, či to teda znamená, že Gazprom dodáva do Európy podľa platných zmlúv, ale nedodáva dodatočný objem, šéf Gazpromu povedal: „Áno, je to presne tak.“
Poľsku chýba pätina
Poľsko dostáva z východu 19 až 20 miliónov metrov kubických zemného plynu za deň, čo je o 20 % menej, ako žiadal importér plynu, štátom kontrolovaná firma PGNiG. V stredu to uviedol poľský prevádzkovateľ plynovodov Gaz-System.
Jediným dodávateľom plynu z východu pre Poľsko je ruský Gazprom. Poľsko však aj naďalej pokračuje bez prerušenia v dodávkach plynu na Ukrajinu prostredníctvom reverzného toku, povedal novinárom šéf spoločnosti Gaz-System Jan Chadam. Zároveň uviedol, že Poľsko očakáva, že Európska komisia schváli spolufinancovanie výstavby poľsko – litovského spojovacieho potrubia v polovici decembra.
Hovorkyňa spoločnosti Gaz-System Malgorzata Polkowska v utorok informovala, že zo všetkých importných bodov, z východu, západu a juhu Poľsko v súčasnosti dostáva viac plynu, než je denná spotreba krajiny.