„Máme svoj prvotný cieľ – splnenie medzinárodných záväzkov z pohľadu účasti v eurozóne – a to je vyrovnaný štrukturálny deficit, ktorý by sme mali dosiahnuť do roku 2017. Dovtedy budeme udržiavať oheň na úrovni jedného percenta obranných výdavkov. V absolútnom vyjadrení to znamená, že výdavky budú v desiatkach miliónov stúpať tak či tak,“ povedal Kažimír v relácii Rozhlasu a televízie Slovenska Sobotné dialógy.
Prezident Andrej Kiska na summite NATO vo Walese deklaroval po dohode s vládou prísľub postupného navýšenia rozpočtu rezortu obrany na 1,6 percenta HDP do roku 2020. Ak sa má splniť tento záväzok, podľa Kažimíra sa potom v rokoch 2018 až 2020 financovanie rezortu obrany musí stať prioritou.
Zaviazali sme sa dávať na armádu viac
Kažimír pripomenul, že už budúcoročný návrh štátneho rozpočtu počíta so zvyšovaním výdavkov na obranu. „Je to čierne na bielom, na budúci rok je v návrhu rozpočtu jediná kapitola, ktorá rastie o cirka 50 miliónov eur, nijaký iný rezort takto nenájdete. A nie je to z lásky k obranným výdavkom, ale preto, lebo sme mali nevypovedaný záväzok, aby podiel obranných výdavkov neklesol pod jedno percento HDP, teraz by malo byť na úrovni 1,04,“ hovoril minister.
Podpredseda strany Most-Híd Ivan Švejna v relácii prízvukoval, že Slovensko sa pri vstupe do NATO zaviazalo dávať na armádu dve percentá HDP. „Síce aj iné krajiny dávajú menej ako Slovensko, ale je to záväzok,“ vravel. Kažimír a Švejna sa zhodli na tom, že samotné navýšenie nehovorí ešte o kvalite. „Zamyslime sa, v čom sme dobrí, v čom sa môžeme špecializovať a rozumne využívajme výdavky,“ povedal Švejna.
Podľa Kažimíra je v rezorte obrany priestor na lepšie využívanie financií. „Zvyknem hovoriť: príliš veľa generálov, málo vojakov,“ uviedol s tým, že je ochotný podporiť ministra obrany Martina Glváča v prípade, ak sa podarí vysúťažiť modernizačný projekt.
Kažimír: Pre konflikt na Ukrajine bude ekonomika horšia
Kažimír a Švejna sa vyjadrili aj k najnovšej ekonomickej prognóze. „Ekonomicky by mal byť budúci rok lepší, ale nebyť konfliktu na východ od našich hraníc, tak vývoj by mohol byť ešte lepší,“ hovoril Kažimír. Šéf štátnej kasy ráta s tým, že v roku 2015 budú rásť reálne mzdy, i keď menšou dynamikou a klesať by mala aj nezamestnanosť.
Švejna upozornil, že naša ekonomika je veľmi zraniteľná, keďže je veľmi otvorená. „Kvalita nášho rastu záleží najmä od našich najväčších obchodných partnerov,“ poznamenal. Podľa opozičného poslanca je tu aj vplyv ukrajinskej krízy. „Nikto nevie povedať, aký druh sankcií príde,“ dodal.
Minister Kažimír sa vyjadril aj na tému eurofondov. Momentálne je zo strany Bruselu pozastavené preplatenie platieb vo výške asi 330 miliónov eur. „Robíme všetko preto, aby sa platby uvoľnili,“ vyhlásil Kažimír. Zásadné rozhodnutie v tejto veci očakáva do konca septembra. Švejna povedal, že eurofondy považuje za Danajský dar, keďže podľa neho čoskoro príde obdobie, kedy budeme viac do fondov prispievať, ako z nich čerpať.