Ekonomika bude rásť pomalším tempom

Slovensko v budúcom roku neprekročí magickú trojpercentnú hranicu hospodárskeho rastu. V minulosti práve dosiahnutie tejto hranice štartovalo vo firmách prudkú tvorbu nových pracovných miest.

21.09.2014 09:00
debata (3)
zväčšiť
vývoj ekonomiky 2015, HDP, graf

Optimistické plány ministra financií Petra Kažimíra okresali uvalené sankcie proti Rusku a následne odvetné sankcie zo strany Moskvy. Tie ohrozujú viaceré európske ekonomiky.

Inštitút finančnej politiky v makroprognóze vyčíslil, že sa preto v budúcom roku zníži rast domáceho hospodárstva o 0,4 percenta. Spolu s pribrzďovaním ekonomiky našich najvýznamnejších obchodných partnerov Nemecka či Francúzska by mala slovenská ekonomika rásť v budúcom roku 2,6–percentným tempom.

S týmto scenárom zatiaľ nepočíta štátny rozpočet na budúci rok, ktorý Kažimír predložil vláde ešte v auguste. Pomalší ako pôvodne očakávaný hospodársky rast si však podľa Kažimíra nevyžia dodatočné konsolidačné opatrenia.

„V oblasti daňových príjmov to neznamená automaticky prepad, pretože sa tretí rok intenzívne venujeme vyššej efektivite výberu daní. Potom vieme kompenzovať negatívne dopady makroekonomického vplyvu,“ povedal Kažimír. Na druhej strane napríklad Fínsko, ktoré je najviac postihnuté sankciami uvalenými Ruskom, ohlasuje značné problémy so zostavovaním budúcoročného rozpočtu. Fíni uvádzajú, že by sa tamojšie hospodárstvo malo v budúcom roku prepadnúť až o pol percentuálneho bodu, nezamestnanosť sa má zvýšiť o ďalších 0,3 percenta.

„Priamy vplyv sankcií na Slovensko je relatívne malý. Čo je ale významnejším rizikom, je nepriamy vplyv, ktorý vyplýva najmä z oslabenia podnikateľskej a spotrebiteľskej dôvery v celej Európskej únii,“ hovorí šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko.

Podľa jeho slov aj napriek tomu vznikne tento rok na Slovensku dokopy 22–tisíc pracovných miest, v budúcom roku by ich malo pribudnúť okolo 10–tisíc.

Pomôcť by mali väčšie nákupy ľudí

Tohto roku by mali ruské sankcie znížiť hospodársky rast Slovenska o 0,2 percenta. Vykryť by to však mal posilňujúci sa domáci dopyt. Stále platí, že tí, ktorí majú prácu, si môžu kúpiť v obchodoch viac. Samotná inflácia totiž v tomto roku vykazuje najnižšie úrovne v histórii samostatného Slovenska. Ministerstvo financií odhad rastu cien v tomto roku ešte revidovalo o 0,1 bodu, na 0,1 percenta. Znížilo aj odhad rastu cien v budúcom roku z pôvodných 1,5 na 1 percento.

„V rámci jednotlivých komponentov pozorujeme výrazné zlacnenie potravín, mierny pokles regulovaných cien a len slabý rast čistej infl ácie,“ tvrdí Filko. Zároveň sa zrýchľuje rast miezd. Za celý rok tento rok by reálne mzdy mohli vzrásť podľa ministerstva o 4,1 percenta.

„V budúcom roku už čakáme pomalší rast reálnych miezd, okolo dvoch percent. Lepší vývoj zamestnanosti, miezd a spotreby domácností by tak mal zvýšiť tohtoročné daňové príjmy štátu o približne 170 až 180 miliónov eur,“ doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Nástrah budúceho ekonomického vývoja krajiny je však aj napriek tomu stále veľa. Záchranné Kažimírovo lanko bude v budúcom roku novela zákona o dani z príjmov, ktorá sa dostala tento týždeň už do druhého čítania v parlamente. Podnikatelia by si už nemali odpisovať výdavky z daní tak ako doteraz. Pri majetku, ktorý môžu podnikatelia využívať okrem podnikania aj na osobnú potrebu, daniari za daňový výdavok uznajú len 80 percent z kúpnej ceny. Prax niekoľkých televízorov či kosačiek napísaných na firmu by sa tak mala obmedziť. Firmy by mali zaplatiť na daniach viac.

Po novom by si už podnikatelia nemali kupovať drahé autá. Limit na ne bude pri sume 48–tisíc eur. Týmito daňovými opatreniami chce Kažimír získať do štátnej kasy navyše viac ako dvesto miliónov eur.

Riziko prichádza z Nemecka

Podnikatelia však môžu tvrdšie pocítiť aj zlé správy šíriace sa z Nemecka, pretože je táto krajina pre slovenských podnikateľov najvýznamnejším obchodným partnerom. Najnovšie sa očakáva prepad rastu nemeckého hospodárstva nielen v tomto, ale aj v budúcom roku. To sa môže ešte viac podpísať pod pokles slovenského hospodárstva, ktorý by mohol prísť so zhruba polročným oneskorením. Zo Slovenska totiž mieri pätina vývozu do Nemecka a ďalších viac ako 14 percent do Českej republiky. Z Česka zasa smeruje do Nemecka viac ako tretina všetkých exportov.

Nemeckú ekonomiku oslabuje rusko–ukrajinská kríza a sankcie proti Rusku. Problémy Nemecka však prišli ešte predtým. Situáciu zhoršilo zlé počasie, ktoré im nedávno spôsobilo veľké materiálne a ekonomické škody, ale aj ich vlastná energetická politika a ústup veľkej koalície od reforiem, ktoré ekonomiku hnali v posledných rokoch nahor.

V stredu prišla Nemecká banková asociácia s analýzou, v ktorej počíta so spomalením hospodárskeho rastu Nemecka v tomto roku o 0,3 percentu­álneho bodu, na 1,5 percenta. V roku 2015 očakáva posilnenie výkonu ekonomiky o 1,6 percenta namiesto skoršie prognózovaných dvoch percent. Minister financií Wolfgang Schäuble tento týždeň pripustil, že hospodársky rast môže byť už v tomto roku slabší než vládou prognózovaných 1,8 percenta.

Ekonomický rast v Európe pritom čoraz viac ohrozuje aj pokračujúca stagnácia vo Francúzsku. Tamojšia vláda potvrdila, že až do roku 2017 nie je schopná plniť rozpočtové pravidlá stanovené Bruselom. Druhá najväčšia ekonomika európskeho bloku podľa ekonómov ešte úniu doterajšími krokmi nepresvedčila, že slovo šetrenie patrí do jej slovníka. A to aj napriek tomu, že časť svojich výdavkov už francúzska vláda zoškrtala, stále to nestačí. Veľké vládne výdavky podkopávajú tamojšiu ekonomiku.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #Slovensko #HDP