Prísľuby skupovania balíkov dlhopisov od bánk len znižujú tlak na to, aby vlády členských krajín uskutočňovali potrebné reformy, povedal Weidmann nemeckému týždenníku Der Spiegel.
ECB začiatkom septembra znížila úrokové sadzby na nové rekordné minimá a oznámila, že začne po prvýkrát dodávať do ekonomiky eurozóny nové peniaze prostredníctvom nákupov cenných papierov od komerčných bánk. K razantným krokom banku prinútil nový pokles inflácie a zreteľné oslabovanie západoeurópskej ekonomiky.
Weidmann v rozhovore, ktorý Spiegel v nedeľu zverejnil, povedal, že nové kroky idú nebezpečne ďaleko za doterajšie pokusy, ktorými sa ECB snažila prinútiť banky k zvýšenému poskytovaniu úverov. Nákupy cenných papierov tvorených balíkmi bankových úverov (ABS), ktoré má ECB začať v októbri by síce mohli bankový sektor zbaviť rizikovejších aktív, avšak náklady ponesú daňoví poplatníci. ECB navyše nemá podľa Weidmanna mandát na to, aby odkupovala rizikové dlhopisy súkromného sektora.
„Podľa môjho názoru sú posledné rozhodnutia rady ECB zásadnou zmenou kurzu a drastickú zmenou menovej politiky,“ povedal Weidmann, ktorý je sám členom rady. „Väčšina členov rady tým signalizovala, že menová politika je pripravená zájsť veľmi ďaleko a vstúpiť na nové územia,“ dodal.
Weidmann svoju kritiku predniesol v dobe, ktorá je pre ECB ťažká. Tento týždeň inštitúcia poskytla komerčným bankám prvú časť lacných štvorročných pôžičiek, ktoré sú kľúčovou súčasťou jej opatrení na podporu hospodárskeho rastu a odvrátenie deflácie. Záujem o tieto úvery bol ale dosť slabý a niektoré banky o ne vôbec nežiadali. Analytici podľa agentúry Reuters to vysvetľujú možnými obavami z toho, že by tým mohli vyvolať pochybnosti o svojej finančnej situácii v čase, keď za niekoľko týždňov ECB zverejní výsledky svojej hĺbkovej previerky finančnej situácie veľkých európskych bánk.
Predchádzajúce ponuky lacných úverov ECB príliš nepodporili poskytovanie úverov spoločnostiam a veľká časť peňazí skončila vo vládnych dlhopisoch. Kritici sa obávajú, že podobný osud čaká aj nový úverový program.
Na otázku ohľadom Francúzska a Talianska Weidmann povedal, že eurozóna sa nedostane z ťažkostí, kým obe tieto krajiny nepodniknú dôkladné štrukturálne reformy. „Čím dlhšie tieto dve veľké krajiny nevytvoria podmienky pre hospodársky rast a stabilitu, tým dlhšie potrvá slabosť v eurozóne a tým aj tlak na menovú politiku,“ povedal šéf Bundesbanky.