Novú daňovú prognózu predstaví rezort financií tento týždeň. V budúcom roku sa však už štát na lepší spotrebiteľský dopyt spoliehať nemôže. Rizikom je pretrvávajúca kríza na Ukrajine, ktorá poškodzuje európske ekonomiky, ako aj nízka inflácia.
„Spotrebu domácností pomáhala v tomto roku štartovať zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera, ale aj dynamický rast miezd v kombinácii s chýbajúcou infláciou a rastúcou zamestnanosťou. Reálne mzdy medziročne vzrástli až o 4,9 percenta, rýchlejšie rástli naposledy v prvom štvrťroku 2008. Silno rástli aj fixné investície. Investície ťahali nahor najmä finančný a verejný sektor,“ vysvetľuje tohtoročný lepší výber daní analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Lepšie čísla domácej spotreby by v tomto roku mali vykryť výpadky príjmov spôsobených uvalenými sankciami proti Rusku, ako aj odvetnými sankciami zo strany Moskvy. Inštitút finančnej politiky odhaduje, že v tomto roku sa kvôli sankciám zníži hospodársky rast Slovenska o 0,2 percenta. V budúcom roku o ďalších 0,3 percenta.
„Priaznivý vývoj domáceho dopytu v roku 2014 podporí ekonomický rast a vykompenzuje oslabenie zahraničného dopytu spôsobené neistotou, ktorá sprevádza prebiehajúci geopolitický konfl ikt,“ tvrdí IFP vo svojej najnovšej makroprognóze. V budúcom roku sú však ministerskí úradníci vo svojich odhadoch pesimistickejší. Pôvodne plánovaný trojpercentný hospodársky rast Slovensko nedosiahne. Ekonomika by mala rásť 2,6–percentným tempom.
„Prognózu rastu ovplyvňujú horšie vyhliadky zahraničného dopytu, ako aj pokles vládnej spotreby, najrýchlejší od roku 2011, odzrkadľujúci očakávanú dodatočnú konsolidáciu. Spomalenie domáceho dopytu vytvorí priestor pre kladný príspevok čistého exportu. Štruktúra rastu bude o čosi menej daňovo priaznivá ako v tomto roku,“ odôvodňuje IFP.
„Napriek veľmi silnému začiatku tohto roka sa sila hospodárskeho oživenia v eurozóne v druhom polroku citeľne ochladila pre eskaláciu geopolitického napätia,“ vysvetľuje hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo s tým, že oslabenie európskych ekonomík vplyvom krízy na Ukrajine bude výraznejšie v budúcom roku.
Rizikom pre Slovensko je aj samotná inflácia, ktorá už v tomto roku vykazuje najnižšie úrovne v histórii jeho samostatnosti. Ministerstvo fi nancií odhad rastu cien v tomto roku ešte zrevidovalo o 0,1 bodu na 0,1 percenta. Znížilo aj odhad rastu cien v budúcom roku z pôvodných 1,5 na 1 percento. Spôsobil to najmä pokles cien potravín. Od začiatku tohto roka ľudia takisto menej platia aj za energie, dopravu či telekomunikácie.
„Tohtoročný vývoj spotrebiteľských cien je ešte pomalší, ako v roku 2009, teda v čase najvážnejšej povojnovej globálnej recesie. Pomalší ako očakávaný je aj vývoj spotrebiteľských cien v eurozóne, ako aj u našich susedov,“ hovorí Vaňo.
Naďalej platí, že v súčasnosti neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň. „Rizikom v oblasti cien potravín sú najmä odvetné sankcie uvalené Ruskom na dovoz európskych potravín, ktoré by mohli viesť k prebytkom na európskom trhu a k tlaku na ďalší pokles cien potravín. Premiérom ohlásené zníženie cien plynu pre domácnosti v budúcom rokom by malo prispieť k tomu, že výraznejšie zrýchlenie inflácie nebudeme pozorovať ani v budúcom roku,“ dodal Koršňák.
„V prostredí stále relatívne zvýšenej nezamestnanosti pritom oživenie spotrebiteľského dopytu nie je natoľko silné, aby dávalo dôvod na vznik dopytových inflačných tlakov. Najmä v prípade potravín vývoj cien navyše účinne limituje dostatočne silná konkurencia na maloobchodnom trh,“ doplnil Vaňo.
Tento stav môže vyvolávať obavy o pád ekonomiky do deflačnej špirály, ktorá so sebou môže priniesť zníženie výkonu ekonomiky a nárast nezamestnanosti. Práve dlhodobejší výrazný pokles cien by mohli ľudia pocítiť skôr negatívne. Podniky sú v tomto prípade totiž neochotné zamestnávať nových ľudí a radšej redukujú náklady. Mohlo by dôjsť napríklad k prepúšťaniu ľudí z práce.
„Prostredie oslabeného dopytu, klesajúcich tržieb a nižších ziskov odrádza firmy od investičných plánov, či už na modernizáciu, alebo rozširovanie výroby a s ním spojenej zamestnanosti. Klesá záujem fi – riem o nové úvery, a to aj bez ohľadu na vývoj ich úročenia,“ opisuje prípadný dlhodobejší pokles cien Vaňo.