„Ak by sme mali hovoriť o dohode medzi Ruskom a Ukrajinou ohľadom ceny plynu, myslím, že ponuky sú pri sebe už celkom blízko. Rusi sú ochotní ísť na 380 dolárov za tisíc kubíkov, Ukrajinci sú ochotní zaplatiť 340 dolárov za tisíc kubíkov. Netrúfam si, ale odhadnúť, ako by to mohlo dopadnúť,“ hovorí analytik z portálu energia pre vás Jozef Badida.
Na druhej strane sú politické zámery. Špekuluje sa o tom, že Rusko má záujem o získanie vplyvu na Ukrajine aj za cenu toho, že bude pretrvávať súčasný ozbrojený konflikt vo východnej časti Ukrajiny. Rusko pritom viackrát varovalo, že nebude predávať plyn pod cenu. V prípade, že by Ukrajina zostala v zime bez plynu a navyše by pokračoval aj ozbrojený konflikt, situácia v krajine by sa mohla ešte viac destabilizovať.
Po kríze, či sme na jej začiatku?
Kľúčové je, či Ukrajina stihne naplniť svoje zásobníky plynu tak, aby mohla stabilne dodávať plyn svojim obyvateľom a tiež ho tranzitovať na západ. Ukrajina má dvanásť podzemných zásobníkov s celkovým objemom 31 mld. kubíkov. Pokiaľ budú Ukrajinci počas zimy odčerpávať poloprázdne zásoby zo zásobníkov, klesne tlak v potrubí. Ako by sa mohla situácia vyvíjať, analytici nevedia presne odhadnúť.
„Ak by dohoda o cenách plynu medzi Ukrajinou a Ruskom nenastala, do úvahy príde viacero scenárov. Bude to závisieť aj od počasia,“ vysvetľuje Michal Hudec z portálu energia.sk. „Ak by sa v piatok zástupcovia Ruska, Ukrajiny a EÚ dohodli, máme po kríze,“ dodáva Jozef Badida, analytik z portálu energia pre vás.
Rusko v júni stoplo Ukrajine dodávky plynu, keď sa obe krajiny nedohodli na riešení cenového sporu. Dôsledkom toho sa Ukrajina nemohla dostatočne pripraviť na vykurovaciu sezónu. Reverznými tokmi z Poľska či zo Slovenska Ukrajinci nevedia pokryť domácu spotrebu.
Momentálne sú zásobníky na Ukrajine naplnené len na polovicu. Plyn, ktorý prúdi z Poľska a zo Slovenska smerom na Ukrajinu, postačuje podľa ukrajinského ministra energetiky Jurija Prodana len na 50 % ukrajinskej spotreby.
Na Ukrajine sa začne asi kúriť neskôr
Ukrajinská strana si uvedomuje, že na zimnú sezónu nemá dostatok plynu. Podľa ministra energetiky Jurija Prodana má Ukrajine chýbať päť až sedem miliárd kubíkov. Ministerstvo regionálneho rozvoja pripúšťa posunutie vykurovacej sezóny pre nedostatok plynu v krajine. O odklad štartu kúrenia v hlavnom meste Kyjeve už požiadala spoločnosť Energo. Jej zástupcovia žiadali, aby vykurovaciu sezónu posunuli na začiatok novembra. Starosta Kyjeva, bývalý boxer Vitalij Kličko, však nesúhlasil. Vykurovacia sezóna sa tak má začať podľa plánu, a to už 1. októbra, napriek tomu, že Ukrajinci nemajú dostatok plynu.
Podľa agentúry UNIAN je, naopak, na vykurovaciu sezónu po technickej stránke pripravených 86 percent domov a takmer 90 percent kotolní. Prípravy na zimu už ukončili vo Volynskej, v Zakarpatskej, Kyjevskej, vo Ľvovskej, v Nikolajevskej a Odeskej oblasti.
Kým Ukrajina je od júna prakticky bez dodávok ruského plynu z východu, Slovensko má dodávky obmedzené už dva týždne. SPP napriek tomu ubezpečuje, že dokáže naďalej zabezpečiť stabilné dodávky pre všetkých svojich zákazníkov. Znížené dodávky plynu zaznamenali okrem Slovákov aj Poliaci, Nemci či Rakúšania. Generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller tvrdí, že ide o takzvané dodatočné objemy.
„Niet pochýb o tom, že po tom, čo sme doplnili požadované objemy plynu do našich rezervných skladov, budeme schopní splniť ďalšie požiadavky našich európskych zákazníkov,“ uviedol Miller. Gazprom podľa jeho slov poskytoval a bude poskytovať stabilné denné dodávky do Európy, ktoré sú v súlade so zmluvnými záväzkami spoločnosti.