Ruská vláda zatiaľ presnú trasu širokých koľají tají, no práce na stavaní železnice cez Kerčský prieliv naznačujú, že nová železnica by sa mohla ťahať južne smerom do rumunskej Konstance. Reálnejšou alternatívou je trasa cez Poľsko, ktorú však môžu preťať politické dôvody.
Kerčský prieliv je medzi Čiernym a Azovským morom. Prieliv je široký 4,5 až 15 kilometrov a hlboký maximálne 18 metrov. Do novej železnice sú Rusi ochotní investovať stámilióny rubľov. Celkové budúcoročné výdavky na infraštruktúru, do ktorej je zahrnutý aj projekt železnice, budú totiž dosahovať 500 miliárd rubľov, čo je zhruba desať miliárd eur.
Ak by svoje plány obísť Ukrajinu splnili, širokorozchodná trať by mohla obísť aj Slovensko. Trať s rozchodom koľají 1 520 milimetrov mala pritom viesť naprieč celou našou krajinou. Ako najvýhodnejšie trasovanie sa nielen slovenskej vláde, ale aj ruskému šéfovi železníc Vladimirovi Jakuninovi javila trať dlhá 500 kilometrov začínajúca sa v Haniske pri Košiciach a končiaca sa v bratislavskom Pálenisku.
Široké koľaje mali teda pôvodne viesť z Ruska na Ukrajinu cez Slovensko a ďalej sa plynule napojiť na Viedeň.
O tento projekt v hodnote zhruba šesť miliárd eur sa dlhé roky horlivo zasadzovali práve Rusi, ktorí vo veľkom obchodujú s Čínou a snažia sa o čoraz väčšiu expanziu na európsky trh. Ekonómovia predpokladajú, že dovoz čínskeho tovaru do Európskej únie by po dobudovaní dopravnej trasy stúpol až o 400 percent.
Vyhrotené konflikty na Ukrajine však môžu pôvodné dohody zmiesť zo stola a Rusi si do Európy nájdu inú cestu. Hlavným artiklom, ktorý sa preváža po širokorozchodnej železnici, je železná ruda. Tá sa z Ruska dopravuje priamo aj do slovenského U. S. Steelu Košice. V Čiernej nad Tisou sa preložia suroviny do vagónov normálneho, európskeho rozchodu a dopravujú sa do ďalších priemyselných podnikov.
Železnú rudu od Rusov kupuje aj rakúsky hutný gigant VOEST Alpine. Ruda sa do Rakúska dostane buď loďou naloženou v bratislavskom prístave, alebo vlakom smerujúcim do Linzu, kde má gigant sídlo.
Prekládka železnej rudy z vagónov, ktoré išli po širokorozchodnej, do vagónov na klasický rozchod alebo na nákladné lode je pre firmy drahá. Preto vznikla myšlienka spojiť Európu s Ruskom širokými koľajmi.
Bude zo železnice nakoniec ťažiť Rumunsko?
Šéf ruských železníc Jakunin vlani naznačoval, že trasovanie širokorozchodnej cez Slovensko nemusí byť jasné. Podľa neho vtedy do úvahy prichádzali aj Poľsko, Česká republika či Maďarsko. Práve Poľsko sa však medzičasom následkom rusko– ukrajinských konfl iktov postavilo za omnoho väčšie a širšie sankcie pre Rusko. Pritom uvalením európskych sankcií na Rusko najviac stráca práve Poľsko, ktoré do krajiny vyvážalo obrovské množstvo ovocia a zeleniny.
„Reálne si neviem predstaviť iný ekonomicky schodný spôsob, ako sa vyhnúť Ukrajine, ako rekonštrukciou existujúceho širokého rozchodu cez Poľsko do Katovíc. Avšak s Poliakmi to budú mať asi teraz veľmi ťažké. Je teda zámer tiež to potiahnuť na Krym a ďalej po mori a prostredníctvom vnútrozemskej dopravy cez Dunaj v smere od Konstance. Aj toto je určitá cesta, ale zatiaľ skôr polemická,“ hovorí Pavol Kajánek, expert z Výskumného ústavu dopravného.
Najnovšie sa už začali aj práce na stavbe železnice cez Kerčský prieliv, ktorá bude spájať Krym s pevninou Ruska. V plánoch je vybudovanie 42 kilometrov dlhej dvojkoľajnej trate tak, aby po železnici cez prieliv mohli premávať vlaky v oboch smeroch súčasne. Projekt výstavby železnice navyše predpokladá, že jej nosnosť bude zodpovedajúca Transsibírskej magistrále.
„To znamená, že môže prejsť rádovo 100 miliónov ton nákladu ročne a aj dostatočný počet osobných vlakov. Bude to úplne postačujúca infraštruktúra pre železničné spojenie medzi Krymským polostrovom so zvyškom našej krajiny,“ potvrdil pre ruské Vedomosti šéf ministerstva dopravy Maxim Sokolov.
Stavebné práce na železnici cez Kerčský prieliv sa majú skončiť v roku 2018. Náklady na jej vybudovanie sa majú vyšplhať na 230 miliárd rubľov, čiže zhruba päť miliárd eur. V projekte sa počíta s cestným aj so železničným spojením a vylúčené nie je ani stavanie podmorského tunela.
„Most, ktorý budujú teraz Rusi, má zatiaľ prepájať ich krajinu s Krymom. Avšak všetko ukáže čas, na čo a v akej miere bude nakoniec využívaný. Veľa napovie aj konečné riešenie súčasnej ukrajinskej krízy,“ poznamenal Kajánek.
Slovensko čaká na štúdiu
Projekt širokorozchodnej železnice, tak ako sa o jej trasovaní uvažovalo pôvodne, mal mať obrovský význam pre Slovensko a krajina by mohla ťažiť zo silného spojenia tranzitu s východnými krajinami. Uvažovalo sa, že minimálne dva terminály by sa nachádzali na našom území.
Ľubomír Vážny, podpredseda vlády pre veľké investičné projekty, nedávno v rozhovore pre Pravdu povedal, že prvým by mohla byť Haniska pri Košiciach a druhý terminál niekde pri Nových Zámkoch, Komárne alebo Dunajskej Strede. Slováci mali podľa neho ťažiť z tranzitu.
„Logistické parky, prekladiská, vlastný tranzit, poplatky. Prínos bude daňový. Firmy budú predsa odvádzať daň z príjmu. Počas výstavby sa zamestná 11–tisíc ľudí na Slovensku. Koľko to bude pri prevádzke trate, je otázne,“ povedal Vážny. Koncovým prekladiskom mala byť Viedeň.
„Podľa môjho názoru ani Viedeň nebude navždy koncovou prekládkou, ale širokorozchodná bude raz pokračovať ďalej na juh, západ,“ dodáva Vážny.
Napriek plánom, ktoré predstavila ruská vláda, a teda obísť železnicou Ukrajinu, naša krajina z ambície budovať širokorozchodnú neupúšťa.
„V súčasnosti prebieha medzinárodná súťaž na podrobnejšiu štúdiu realizovateľnosti širokorozchodnej železnice, ktorú dáva vypracovať spoločný podnik ruských, ukrajinských, slovenských a rakúskych železníc. Potrebujeme dostať širokorozchodnú železnicu z kategórie politickej do technicko–ekonomickej. A to sa stane až v prípade, keď bude štúdia v realizácii, respektíve hotová. Zároveň bude vytvorený model budúceho fungovania prevádzky takéhoto projektu,“ načrtla teraz Silvia Belešová, hovorkyňa Vážneho.
Ak štúdia podľa nej nepreukáže dostatočné tovarové toky, tak do ďalších technických štúdií spoločný podnik železníc nepôjde.