Podobný výsledok vopred naznačovala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá naďalej kritizuje postoj Moskvy sympatizujúci so separatistami bojujúcimi na východe Ukrajiny.
„Posledný víkend bol všetko iné len nie pokojný. Už základná podmienka zaistenia prímeria tak nie je naplnená. To je minimálna podmienka na to, aby sme mohli sankcie zrušiť. Od toho sme bohužiaľ ešte veľmi ďaleko,“ povedala.
Kancelárka Merkelová prirovnala ruskú anexiu Krymu z úvodu tohto roka ku komunistickej NDR, ktorá existovala 40 rokov. „Dejiny sú niekedy beh na dlhú trať a nie je na mieste už po niekoľkých mesiacoch sa pýtať, či má ešte zmysel trvať na našich požiadavkách,“ naznačila nemecká kancelárka.
Podľa nej je pri sankciách EÚ jednotná. Napríklad český premiér Bohuslav Sobotka však v utorok hovoril o tom, že protiruské sankcie by sa pri upokojení situácie na Ukrajine mali zmierniť.
Premiér Robert Fico naposledy pri schvaľovaní tretieho kola sankcií, ktorými sa ešte viac obmedzilo úverovanie ruských firiem a bánk v mene euro, najprv naznačil, že Slovensko by opatrenia mohlo vetovať. Neskôr však upozornil, že ak je väčšina štátov za sankcie, tak Slovensko ich prijatiu nebude brániť. Sankcie však premiér Fico dlhodobo kritizuje ako neúčinné.
Naopak, slovenská opozícia tvrdí, že sankcie sú potrebné aj za cenu ekonomických strát.
Nejasnosti okolo dodávok plynu
Vzájomné vzťahy EÚ a Ruska môže nateraz ovplyvniť najmä vývoj dodávok ruského plynu. Rusko a Ukrajina rokujú pod dohľadom Európskej komisie o cene plynu. Ďalšie kolo rokovaní má byť v tento štvrtok alebo piatok. Ak by rokovania stroskotali, Ukrajina by nemala dosť plynu, čo by pocítilo jej obyvateľstvo. Zároveň by pre poloprázdne zásobníky na Ukrajine počas zimy zrejme vypadol tranzit ruského plynu cez Ukrajinu.
V piatok v Berlíne bola dosiahnutá predbežná dohoda, podľa ktorej má Ukrajina zaplatiť dlh za plyn a súhlasiť s novou cenou 385 dolárov za tisíc kubíkov a Rusko má dodávať plyn plynule počas pol roka. Od leta pritom ruský plyn na Ukrajinu neprúdi po tom, čo Ukrajina neakceptovala vysokú cenu 480 dolárov za tisíc kubíkov, ako aj platby vopred.
Po rokovaniach v Berlíne však Kyjev vyhlásil, že cenu 385 dolárov za tisíc kubíkov neakceptuje. Podobnú cenu platia v dlhodobých zmluvách viaceré európske krajiny vrátane Slovenska. Ukrajina mala v minulosti výraznú zľavu, bolo to však v období, keď mala krajina proruskú vládu, a nie kabinet naklonený vstupu krajiny do EÚ.
Podľa odborníka sa treba pripraviť túto zimu na výpadky dodávok plynu z Ruska. Je bláznovstvom očakávať, že plyn cez Ukrajinu počas tejto zimy potečie ako zvyčajne, vyhlásil Václav Bartuška, splnomocnenec českej vlády pre energetickú bezpečnosť.
Rusi hovoria o znárodňovaní
Šéf ruského Gazpromu Alexej Miller zase tvrdí, že cena 385 dolárov za tisíc kubíkov Kyjevu vyhovuje, ale prvú dohodnutú splátku dlhu vo výške 1,5 mld. dolárov chce Ukrajina zaplatiť až po tom, čo jej bude Rusko mesiac dodávať plyn. Ruský Gazprom však naďalej trvá na platbe vopred. Už tri týždne pritom Poľsko a aj Slovensko pociťujú obmedzené dodávky ruského plynu z východu. V prípade Slovenska ide o rozsah 10 až 25 percent. Rusi tvrdia, že ide o technický problém, slovenský premiér Fico zase hovorí o odvete za sankcie.
Slovensko aj Poľsko dodávajú plyn reverzne Ukrajine. Od nás odoberá Ukrajina plyn za 330 dolárov za tisíc kubíkov. Rusko už odvetne po rozširovaní čierneho zoznamu Rusov či obmedzení úverov zastavilo dovoz niektorých potravín, ovocia a zeleniny z EÚ. Rusko zvažovalo aj zatvorenie svojho vzdušného neba či stop pre dovoz áut z únie. K tomu však napokon nepristúpilo. Hovorí sa tiež o možnom znárodňovaní západných aktív v Rusku. Moskva však priznala, že ustavičné vyhrocovanie sankcií nemá význam. Pre sankcie Rusko prišlo o investície a namiesto hospodárskeho rastu krajina ekonomicky stagnuje. Sankcie znížili aj hospodársky rast v EÚ.