Takú vysokú sekeru odhaduje Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku na základe odpustenia zdravotných odvodov ľuďom s nízkymi mzdami. Zatiaľ nie je potvrdené, či sa výpadok kompenzuje zvýšením platieb za poistencov štátu.
Ministerstvo financií by si teoreticky mohlo dovoliť výpadok kompenzovať, keďže v roku 2015 vyberie na daniach oproti pôvodným očakávaniam až o 750 miliónov eur viac. Na druhej strane peniaze pri tvorbe rozpočtu pýtajú napríklad aj učitelia či vedci a rezort financií chce tiež znižovať verejný rozpočtový defi cit a dlh krajiny.
„Štát počíta s tým, že odpustenie zdravotných odvodov pre ľudí s nízkymi platmi spôsobí zdravotným poisťovniam výpadok okolo 150 miliónov eur. O ďalších 100 miliónov eur zdravotníctvo príde pre zníženie platieb za poistencov štátu zo 4 na 3,67 percenta,“ tvrdí Tomáš Szalay, analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku.
Z tohto pohľadu ako menší problém pôsobí požiadavka súkromných nemocníc o uhradenie štátom nariadeného stanoveného zvyšovania platov zamestnancov v zdravotníctve.
„Zvýšenie minimálnej mzdy, koefi cientov minimálnej mzdy a platov lekárov vyjde 60 súkromných nemocníc v budúcom roku na 19,8 milióna eur,“ uviedol Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska. Súkromné nemocnice tvrdia, že peniaze navyše nemajú a žiadajú štát o zaplatenie zvýšených mzdových nákladov.
Aktuálne tak medzi ministerstvom zdravotníctva a financií prebiehajú rokovania o tom, koľko peňazí navyše pošle štát v budúcom roku súkromným nemocniciam. Podľa súkromných nemocníc nastanú v zdravotníctve vážne problémy v prípade, ak štát nenájde v pripravovanom rozpočte na rok 2015 dostatok peňazí na zvyšovanie miezd zdravotníkov. Vedenie by sa napríklad snažilo ušetriť na platoch nahrádzaním kvalifikovaných zamestnancov menej kvalifikovanými. V praxi by tak sestry začali byť nahradzované zdravotníckymi asistentmi, fyzioterapeuti masérmi a v súkromných nemocniciach by nakoniec ostali len zákonom požadované minimálne počty vzdelaných zamestnancov.
Navyše mnoho zdravotných profesií môže byť prepúšťaných bez obmedzení, keďže v zákone nie je stanovený minimálny počet liečebných pedagógov či ergoterapeutov na psychiatrických oddeleniach. „V najhoršom prípade môže prísť k zatváraniu menej ziskových oddelení. Tým pádom sa v niektorých regiónoch obmedzí dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ upozornil Petko.
Na druhej strane niektoré sestričky pracujúce za minimálne mzdy pracujú v rizikovom prostredí cez deň, v noci či cez víkendy. Napriek tomu často pracujú len za štvrtý, piaty či šiesty stupeň minimálnej mzdy. V budúcom roku je hrubá minimálna mzda stanovená na úrovni 380 eur za mesiac, čo znamená že sestrička patriaca so šiesteho stupňa minimálnej mzdy musí v roku 2016 zarobiť najmenej 760 eur za mesiac. Na ruku tak v roku 2015 dostane v čistom 593 eur. Zároveň nemocniciam mesačné mzdové náklady na sestričku stúpnu o 75 eur za mesiac. Štát totiž zvyšuje minimálnu mzdu s tým, že uhrádza časť odvodov, ale to sa týka len základnej minimálnej mzdy, nie jej ďalších stupňov.
„Peniaze v zdravotníctve sú, ale, žiaľ, veľa z nich končí na účtoch súkromných zdravotných poisťovní, a nie zamestnancov,“ zdôraznil prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár. Napríklad poisťovňa Dôvera poslala v roku 2011 podľa analýzy ministerstva fi – nancií svojim akcionárom 180 miliónov eur. Odbory tak napriek výhradám súkromných nemocníc plánujú pri rokovaniach s vládou presadiť zvyšovanie platov ľudí pracujúcich v zdravotníctve.