ECB sa základnú sadzbu nečakane rozhodla znížiť na začiatku septembra. Banka vtedy tiež oznámila, že začne prvýkrát dodávať do ekonomiky eurozóny nové peniaze prostredníctvom nákupov cenných papierov od komerčných bánk. K razantným opatreniam ju prinútilo oslabovanie západoeurópskej ekonomiky a nový pokles inflácie.
Podľa nedávnych správ európskych štatistikov spomaľovanie inflácie v krajinách platiacich eurom pokračovalo aj v septembri. Medziročná miera inflácie tu podľa prvého odhadu zvoľnila na 0,3 percenta, hlboko pod cieľovú úroveň dvoch percent aj pod úroveň jedného percenta, ktorú ECB označuje za „nebezpečnú zónu“.