Výsledkom je, že napriek ochladeniu sa v Kyjeve stále nezačalo kúriť a miestnym obyvateľom oznámili, že teplá voda bude v radiátoroch najskôr 15. októbra, ak však vôbec možno hovoriť o teplej vode. Radiátory sa totiž budú len temperovať na teplotu 16 stupňov Celzia. Teplá úžitková voda má už od leta podobnú teplotu.
V Kyjeve už ľudia skupujú elektrické kotly na ohrev vody. Vláda na ne dáva dotácie, a to pre ľudí s nízkymi príjmami. Táto situácia kontrastuje s postojom Moskvy, ktorá odložila ďalšie rokovania o podmienkach dodávok ruského plynu na Ukrajinu. Slovensko aj Česko sa pripravujú na to, že tranzit plynu cez Ukrajinu sa po ochladení zastaví. Zásobníky plynu sú totiž na Ukrajine naplnené len na polovicu. Pri takomto stave bude podľa analytika portálu Energie pre vás Jozefa Badidu stabilita tranzitu plynu závisieť od toho, aká bude zima.
„Ak bude tuhá, bude problém, ak nebude tuhá, nebude problém,“ hovorí. Existujú totiž dohody, podľa ktorých zásoby plynu na Ukrajine pokrývajú zvyčajne náhle výpadky plynu v Európe.
„Počas tuhej zimy trvá tri dni, kým sa z Ruska plyn k nám dopraví. Ukrajinské zásobníky majú tento náhly výpadok v Európe pokrývať. Pokiaľ by však Ukrajinci začali využívať tieto zásobníky na dennú spotrebu, nemusí byť dostatok plynu na prepravu do Európy,“ hovorí Badida.
To, že Ukrajina nie je pripravená na vykurovaciu sezónu, konštatuje aj prezident kyjevského inštitútu energetického výskumu Alexandr Narbut.
„Ak zoberiem okrem plynu aj iné možnosti, ako je napríklad uhlie a mazut, tak Ukrajina nie je pripravená na zimu,“ hovorí.
Rusko však nateraz odmieta, že je za situáciu zodpovedné. Moskva upozorňuje na dlhy Ukrajiny za plyn. Takisto však Rusi odmietajú aj to, že by krátili dodávky plynu pre Slovensko. Slovenský plynárenský priemysel však hovorí o poklese dodávok až o polovicu. Premiér Robert Fico v tejto súvislosti vo štvrtok napriek tvrdeniu Rusov, že obmedzené dodávky sú technickým problémom, zopakoval, že plyn sa stal predmetom politického súboja (viac v článku Chýbajúci plyn sme nakúpili na Západe).
Podľa Sergeja Kuprianova, šéfa tlačového odboru Gazpromu, je však objem plynu dodávaného na Slovensko počas posledných desiatich dní rovnaký.
„Objem dodávok ruského plynu smerom na Slovensko sa posledných desať dní nemenil. Na stanici Užhorod, ktorá je na ukrajinsko–slovenskej hranici, dosahuje denne export 48,1 milióna kubických metrov,“ povedal Kuprianov novinárom.
SPP v reakcii na vyhlásenia zástupcu Gazpromu len zopakoval, že zotrváva na svojom stanovisku, podľa ktorého v stredu došlo k 50 % kráteniu plynu pre slovenské plynárne a k rovnakému kráteniu dodávok malo dôjsť aj vo štvrtok.
Ak ruská strana podľa analytika Jozefa Badidu hovorí, že dodáva na Slovensko rovnaký objem počas posledných desať dní, tak potom jediné, čo by malo logiku, je, že SPP si objednal náhle o polovicu plynu viac.
„Objemy, ktoré sú stanovené v zmluvách, sú väčšinou v určitom rozpätí. Pohybujú sa od minimálneho po maximálny objem. Môže tam byť, ilustračne, od 10 miliónov kubíkov denne po 20 miliónov kubíkov,“ vysvetľuje.
To však plynárne odmietajú. Tie potvrdili, že si objednali štandardný, nie vyšší objem plynu. „Ak SPP tvrdí, že nominácie, ktoré robí, sú v súlade s kontraktom, tak je pravdepodobné, že Gazprom porušuje kontrakt," myslí si Jozef Badida.