Oceliarne na východe zvažujú rozširovanie výroby

Je už téma odchodu U.S. Steelu z Košíc nadobro zažehnaná?
Zaoberáme sa tým, aké je naše postavenie v budúcnosti na tomto trhu. Situácia ohľadom nášho odchodu zo Slovenska a predaja je momentálne za nami. Nie je to téma, ktorá by bola každý rok na stole vrcholového manažmentu. Situácia, ktorá bola pred pár rokmi, keď sa uvažovalo o predaji košickej prevádzky, súvisela aj s európskou legislatívou a zavádzaním vynútených investícií, ktoré neprinášajú návratnosť pre firmu. Išlo o vynútené investície do infraštruktúry. Momentálne máme plán, ako realizovať tieto investície a byť v súlade s legislatívou EÚ, a zároveň sa zaoberáme tým, aké miesto na európskom trhu je pre košickú prevádzku najlepšie.

Čo to znamená?
Máme v pláne ďalšie investície, ktoré povedú k lepšiemu pomeru výrobkov s vyššou pridanou hodnotou voči výrobkom s nižšou pridanou hodnotou. Nejde o postavenie novej haly či o spustenie novej linky. Sú to investície, ktoré zvonku nie sú viditeľné. Zvnútra však zlepšia parametre našej produkcie. Nevylučujem však, že o niekoľko rokov bude v košickej fabrike nejaká väčšia investícia, ktorá bude znamenať aj postavenie novej haly a linky. Čo vyústi k naberaniu nových zamestnancov. Z tohto pohľadu dlhodobých plánov nemožno hovoriť, že sme stále na odchode, pretože nie sme.

U.S. Steel skončil za minulý rok v rekordnej strate 369 miliónov eur. Rok predtým pritom oceliarne vykázali 28–miliónový zisk. Prečo ste sa dostali do straty?
Strata vykázaná za minulý rok nesúvisela s výkonnosťou fabriky či cenami energií, ale s vykonaným testom na zníženie hodnoty dlhodobého majetku na základe medzinárodného účtovného štandardu. Ten si vyžiadal precenenie majetku nielen košického U.S. Steelu, ale aj iných oceliarskych firiem. Precenenie súviselo s tým, aká je momentálne situácia na trhu s oceľou. V Európe pozorujeme enormný nadbytok kapacít, dopyt je nižší ako ponuka, a tak ceny už dlhodobejšie klesajú.

Aktuálne zamestnáva U.S. Steel Košice priamo viac ako 10–tisíc ľudí. Nepriamo cez svoje dcérske spoločnosti ďalších 2–tisíc ľudí. Nebude táto strata teda znamenať prepúšťanie?
Nie, táto strata a zamestnanosť v tejto fabrike spolu nesúvisia.

U.S. Steel Corporation vrátane závodu v Košiciach sa vydala na cestu nazvanú Carnegie Way. Čo to v praxi znamená?
V priebehu posledných dvoch rokov došlo k značnej obmene vrcholového manažmentu USS Corporation, ktorý sa snaží docieliť, aby firma vykazovala zisk nielen v dobrých časoch, ale aby sa ani v ťažkých časoch nedostávala do straty. Názov tohto procesu, teda Carnegie Way, je odvodený od jedného zo zakladateľov firmy, pána Andrewa Carnegieho. Naštartovali sme proces, v ktorom hľadáme možnosti, ako znížiť náklady a zároveň zvýšiť príjmy firmy. Každý projekt či návrh hodnotíme podľa toho, či nemá za následok zhoršenie kvality alebo zníženie objemu produkcie a či je dlhodobo udržateľný. Všetkých zamestnancov povzbudzujeme k tomu, aby v rámci svojich úsekov a oddelení, ktoré poznajú do detailov, hľadali možnosti zlepšenia svojich činností.

Akých napríklad?
Napríklad v prípade výroby pocínovaného plechu sa vďaka iniciatíve našich zamestnancov podarilo zvýšiť produkciu na jednom z agregátov takmer o desať percent. Dávame možnosť všetkým zamestnancom zlepšovať procesy, lebo oni najlepšie vedia, ako by to malo fungovať, a mohlo fungovať lepšie, pretože s tým dennodenne pracujú. Všetky ich návrhy samozrejme posudzujú aj technickí experti a ekonómovia.

U.S. Steel Košice už oznámil, že zmodernizuje svoje kogeneračné kotly a investuje do nich približne 80 miliónov eur. V akom časovom horizonte sa to udeje?
U.S. Steel Košice má vlastné tepelné hospodárstvo, ktorého súčasťou sú aj spomínané kotly. Vyrábame pre vlastnú spotrebu nízko– a vysokotlakovú paru a elektrickú energiu. Značnú časť elektrickej energie si vyrábame sami a zvyšok nakupujeme. Spomínané kotly, ktoré výrobu tejto energie umožňujú, sú v prevádzke už niekoľko rokov. Pre ich efektívnosť, ale aj pre európsku legislatívu sme sa rozhodli jeden z našich kotlov rekonštruovať a jeden nový postaviť. Po rekonštrukcii a výstavbe budú schopné vykazovať väčšiu efektívnosť a naďalej poskytovať paru pre naše zariadenia a elektrickú energiu, ktorú u nás potrebujeme. Chce me to zrealizovať v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Sú v súčasnosti kľúčovým problémom pre slovenských oceliarov najmä vysoké ceny energií?
V energeticky náročných odvetviach môžu ceny energie tvoriť až 40 percent z celkových prevádzkových nákladov. V roku 2012 platila priemerná oceliareň v EÚ za elektrinu približne 62 eur za megawatthodinu, na Slovensku to však bolo vyše 100 eur za megawatthodinu. S takou nákladovou nevýhodou sa ťažko konkuruje. Cena elektriny ako komodity pritom už niekoľko rokov mierne klesá, na druhej strane však neprestajne rastie regulovaná zložka finálnej ceny, ktorá na Slovensku patrí už dlhodobo medzi najvyššie v EÚ v absolútnych hodnotách, rovnako ako v relatívnom vyjadrení ku konečným cenám elektrickej energie. Sme dokonca jedným z troch členských štátov EÚ, kde regulované poplatky pre priemyselných odberateľov presahujú náklady na dodávku energie. Špeciálnou kapitolou na Slovensku je najmä vysoký podiel poplatkov za obnoviteľné zdroje energie vo výslednej cene elektriny, ktorý je najvyšší v EÚ a dvojnásobný oproti jej priemeru. Žiaľ, kým v iných členských krajinách EÚ hľadajú cesty, ako svoj priemysel od týchto nákladov odbremeniť, u nás je to dosiaľ skôr naopak. Najmä v tejto oblasti preto vidíme priestor na zníženie koncovej ceny, na čo už veľmi dlho upozorňujeme. Obstáť pri takom veľkom cenovom nepomere oproti ostatným oceliarskym konkurentom, smerom na západ aj na východ, je jednoducho dlhodobo neudržateľné.

Rezort hospodárstva by mal v týchto dňoch prísť s analýzou regulovaných cien v energetike a povedať, či sa koncové ceny pre priemysel môžu znížiť a ako to dosiahnuť. Myslíte si, že dôjde v najbližšom čase k zlacneniu elektriny?
Konkrétne išlo o návrh akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku. Ten vláda v apríli prijala a uložila ministrovi hospodárstva povinnosť do konca septembra posúdiť návrh opatrení na zníženie tarify za prevádzkové služby (TPS) a odvodu do Národného jadrového fondu vzhľadom na udržanie a posilnenie dlhodobej konkurencieschop­nosti priemyslu. Veríme, že čo najskôr budú predstavené a implementované konkrétne kroky v tomto smere a nastane aj opačný jav, ako koncom augusta, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví opätovne, o 10 percent, zvýšil TPS. Ako sme veľakrát zdôraznili, a dokazujú to aj viaceré porovnania Európskej komisie, Eurostatu či iných inštitúcií, európski výrobcovia platia neúmerne vyššie ceny za energie ako naša konkurencia v tretích krajinách, a čo je ešte horšie, my na Slovensku máme navyše jednu z najvyšších cien za elektrinu v rámci EÚ.

Môže na znižovanie cien energií zatlačiť aj Európska komisia?
Európska komisia nemá možnosť zmeniť náš regulačný rámec, na problém s reguláciou trhu energií na Slovensku však už niekoľkokrát upozornila. Dokonca priamo kritizovala metódy stanovovania taríf a adresnú zodpovednosť regulačného orgánu. Konať v tomto smere však musíme my doma. Pochopiteľne, na európskej úrovni je nutné riešiť diverzifikáciu energetických zdrojov, aby sme zabezpečili energetickú bezpečnosť Európy aj v krajinách úplne závislých od importu energií, a tiež dobudovať jednotný energeticky trh, ktorý napomôže riešiť aj problém vysokých cien.

Pre oceliarov je kľúčové aj to, ako sa vyvíja situácia v stavebnom priemysle. Po tom, čo napríklad Čína obmedzila investície do infraštruktúry, sa vám zrejme viac skomplikovala situácia.
Oceľ ako taká je využívaná vo všetkých oblastiach priemyslu. Naše produkty umiestňujeme nielen v stavebníctve, ale aj v automobilovom priemysle, chemickom priemysle, potravinárstve či pri výrobe domácich spotrebičov. Očakávať výraznejšie oživenie priemyslu do takej miery ako pred krízou sa v najbližších rokoch nedá, napriek prepadu v posledných piatich rokoch. Dopyt po našich výrobkoch je zhruba rovnaký ako v minulom roku, napriek tomu ceny klesajú. To je dôkaz o tom, že v Európe sú prebytky kapacít ocele.

Čo pre oceliarsky priemysel a pre váš podnik znamená Stratégia 2020, s ktorou prišiel Brusel, a má pomôcť aj oceliarom? Čo od nej očakávate?
Stanovenie dlhodobých cieľov, ktoré sprehľadňujú hospodársku politiku a fi rmám umožňujú lepšie predvídať legislatívne zmeny, je vo všeobecnosti prospešné. Dôležité je však ich reálne uplatňovanie. Podľa nášho názoru je nevyhnutné, aby Európa podmienila všetky svoje politiky zlepšením konkurencieschop­nosti svojej ekonomiky. Máme 25 miliónov nezamestnaných, musíme urgentne zlepšiť vstup mladých ľudí na pracovný trh, zmeniť sociálne systémy, aby boli dlhodobo udržateľné, na to všetko je nevyhnutným predpokladom zlepšenie ekonomickej výkonnosti. Tá je však priamo podmienená konkurencieschop­nosťou, ktorá si vyžaduje vyváženú priemyselnú politiku a minimálne porovnateľné ceny energií.

Narážate na to, že únia chce podporiť oceliarov, ale zároveň tlačí na zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2030 o 40 percent oproti roku 1990?
Áno. Jednostranné politické ciele EÚ v niektorých oblastiach, ako je napríklad boj proti klimatickým zmenám, sa musia zmeniť, zreálniť, je potrebné odstrániť mnohé nadbytočné stupne regulácie a eliminovať zbytočné náklady s nimi spojené. V tomto smere veľa očakávame od politického rámca pre energetiku a klímu do roku 2030, o ktorom budú európski lídri rokovať na konci októbra.

Takže tento krok nepodporujete?
Nepochopte ma zle. Všetci v našom sektore zdieľame a podporujeme európsku ambíciu nájsť efektívnu odpoveď na klimatické zmeny. Na riešenia, ak majú byť efektívne, však potrebujeme zdravý a silný výrobný priemysel a pracovné miesta. Klíme nepomôžeme zatvorením európskych energeticky vysoko efektívnych fabrík s nízkou uhlíkovou stopou a presunom ich produkcie do krajín, kde si obdobná výroba vyžiada oveľa viac energií a vygeneruje oveľa vyššie emisie. Vyvážať pracovné miesta a dovážať emisie oxidu uhličitého v tovaroch, ktoré sme tradične vyrábali? To je predsa úplný nezmysel. Nie sme problémom, sme súčasťou riešenia. Naše domáce, európske, produkty a produktové aplikácie a naši zamestnanci sú tou najlepšou voľbou na vybudovanie uhlíkovo nenáročnej, energeticky efektívnej a prosperujúcej Európy. Je preto naozaj priveľa, keď žiadame, aby aspoň naši najlepší výrobcovia nemali z titulu európskej klimatickej politiky žiadne komparatívne nevýhody voči svojim globálnym konkurentom mimo EÚ? Bez toho zostane jeden z cieľov Stratégie 2020, dosiahnuť 20–percentný podiel priemyslu na tvorbe HDP do roku 2020, len utopickým želaním.