Hamé investuje na Slovensku, sankcie v Rusku ustálo

Aké dôsledky má na vaše podnikanie ruské embargo na dovoz potravín z krajín Európskej únie?
Na Ukrajine máme dcérsku spoločnosť, schopných vlastných ľudí. Aj v čase najväčších problémov sme na Ukrajine dobre fungovali a tým získali určitú trhovú výhodu oproti ostatnej konkurencii, ktorá dodávky zo západnej Európy prerušila. Tržby nám na Ukrajine rastú. Na druhej strane sa musíme vyrovnať s veľkou, až 50–percentnou, devalváciou hrivny, čo nás donútilo k postupnému zdraženiu výrobkov. Ani to však nevykompenzovalo maržu, ktorú sme menovou politikou stratili.

Aká je vaša pozícia na obrovskom ruskom trhu?
V Rusku máme výrobný závod, ktorý síce neprodukuje celé portfólio našich výrobkov, ale vidíme príležitosť rozšíriť ho. V hlavných kategóriách, ktoré predstavujú paštéty a mäsové výrobky, sme jednotkou a dvojkou na ruskom trhu. Je to dané, samozrejme, tým, že máme status ruského výrobcu, všetko, čo tam vyrábame, predávame pod značkou Hamé.

Obišli vás sankcie na zákaz dovozu potravín z EÚ, pretože máte fabriku v Rusku?
Áno.

Nezasiahlo embargo ani výrobky produkované v Českej republike?
Nie, pretože na sankčnom zozname nebola napríklad detská výživa ani ďalšie podobné výrobky.

Postupovali Rusi pri sankciách výberovo a dobre si rozmysleli, dovoz čoho zakážu a čoho nie?
Neanalyzoval som to z tohto pohľadu. Nemám toľko informácií, aby som to vedel kvalifikovane posúdiť.

Ruský potravinový kódex patrí vraj k najprísnejším na svete. Je to pravda?
Ruské predpisy sú iné. Sú transparentné a ruskými štátnymi orgánmi vymáhateľné. Z hľadiska nášho biznisu je v Rusku podnikateľské prostredie celkom v poriadku.

Investície teraz zameriavate viac aj na Slovensko. Prečo ste zatúžili práve po prešovskej Dome?
Túžili sme získať slovenského výrobcu s takou kategóriou výrobkov, ktoré vhodne zapadnú do portfólia Hamé. Vyrábame okrem iného grilovacie omáčky a dresingy na báze rajčín. Doma je dobrá v bielych dresingoch, v rýchlo rastúcej kategórii grilovacích omáčok a šalátových dresingov. Majonézovou jednotkou je Helmans, ale nevyrába na Slovensku. Doma je dvojkou, hráč s dobrou pozíciou. Na akvizíciu musí byť ochota predávajúceho. Stretli sme sa a dohodli na tomto obchode.

Koľko ste zaplatili za Domu?
Kupujúci aj predávajúci sa dohodli, že nebudú zverejňovať hodnotu transakcie. Suma zodpovedá trhovej hodnote firmy s ročným obratom päť miliónov eur. Nie je tajomstvom, že Doma zamestnávajúca 50 ľudí mala veľmi dobré výsledky a bola veľmi ziskovou firmou. Aj preto sme ju kúpili.

Stávate sa akvizíciou spoločnosti Doma plnokrvnou česko–slovenskou firmou?
Slovensko je pre Hamé druhý najväčší trh. Mala by tu byť výrobná základňa. Celkom prirodzene sme hľadali firmu, ktorá zapadne charakterom výroby do nášho produktového programu.

Umožní vám kúpa Domy lepšie priestorovo zvládnuť distribúciu výrobkov po Slovensku aj susedných krajinách?
Naše distribučné reťazce sa spočiatku asi veľmi meniť nebudú, ale po určitom čase zosynchronizujeme distribúciu Domy s našou ostatnou produkciou. Počítame, že v budúcnosti zaradíme jej výrobky do distribúcie v Česku a Maďarsku.

Čo pridáte do výrobného programu Domy? To ešte neviem, je to úloha pre našich marketingových a brandových – značkových – manažérov.

Ste silná stredoeurópska firma, ktorá sa netají ambíciou predávať potraviny aj v Afrike a arabských krajinách. Prečo práve tam?
Pozeráme sa do budúcnosti a vidíme, ako sa svet rýchlo mení. Trhy, na ktorých sme sa usadili, majú, samozrejme, ešte rastový potenciál. Našou ambíciou je pokryť dopyt, ale tieto trhy sú do istej miery už obsadené. Pokiaľ uvažujeme o ďalšom raste, mám na mysli víziu meranú dlhými rokmi, potom treba vidieť budúcnosť v Afrike. Na čiernom kontinente jeden rok v obchode nič neznamená. Dôležité je však identifikovať príležitosti, ktoré sú síce na dlhší čas, ale sú logisticky zvládnuteľné. Myslím si, že tam nájdeme partnerov. V tejto chvíli to nie je o tom, že by sme v Afrike kupovali nejakú spoločnosť alebo zakladali firmu, hľadáme tam partnerov pre distribúciu našich výrobkov.

Majoritnými vlastníkmi vašej spoločnosti sú islandsko–lotyšskí investori. Vnímajú vás spotrebitelia ešte ako domácu, teda českú a po akvizícii Domy už aj slovenskú, potravinársku spoločnosť?
Nehrá to a ani by to nemalo hrať rolu. Ide predsa o finančných investorov. Dôležité je, že firma je dislokovaná v Česku aj na Slovensku. Pracujú v nej Česi aj Slováci, manažment je takmer na sto percent česko–slovenský. Dane odvádzame v Česku aj na Slovensku. Hrubý domáci produkt tvoríme primárne v Česku a čiastočne aj na Slovensku. To je základné kritérium.

Aká je budúcnosť českých a slovenských potravinárskych firiem? Majú perspektívu len podniky, ktoré prekročia hranice malých národných trhov?
Sú dve možné stratégie rozvoja. Podnik sa môže etablovať ako regionálny výrobca, ktorý svojou produkciou obsluhuje daný región, alebo sa vydá našou cestou. Spotrebiteľ musí mať v prípade regionálneho výrobcu pocit, že vo výrobku získava špecifickú pridanú hodnotu. Na druhej strane takýto výrobca ťaží z logistických výhod v regióne, v ktorom pôsobí. V posledných rokoch vyrástli úspešné regionálne mliekarenské či mäsiarske alebo iné potravinárske firmy. Z hľadiska svojho ďalšieho rozvoja sa však musia zmieriť s tým, že neprekročia svoju regionálnu veľkosť.

Prečo?
V okamihu, keď sa o to pokúsia, prídu o regionálne konkurenčné výhody vrátane svojej identity. Prekročiac istú veľkosť produkcie nie sú schopné konkurovať nadnárodným spoločnostiam. Hamé je už také veľké, že mu nestačí ani národný trh. Potrebujeme naše kapacity naplno využiť a rozdeliť fixné náklady na výrobu na väčšom trhu. Preto exportujeme, ale už aj vyrábame v Rusku i Rumunsku. Ideme tam, kde je všetko pre nás dostupné. Tržby Hamé v prvom polroku medziročne rástli v Rumunsku o 19 percent, na Ukrajine o 16, v Rusku o 11 a v Maďarsku o 8 percent. Vývoz sa výraznejšie zvýšil aj do niektorých ďalších krajín, napríklad Veľká Británia zaznamenala nárast o 16 percent, Izrael o 3 a Poľsko dokonca o 74 percent.

Vďaka čomu tak pozoruhodne expandujete?
Za rastom je kombinácia viacerých prístupov. Zoberme si Rusko, kde máme výrobný závod. Tamojšie výrobky, pochopiteľne, vychádzajú z ruských receptúr. Výrobky sa vyvíjajú v spolupráci s ruskými odborníkmi, degustujú ich Rusi. To isté platí pre Rumunsko i Maďarsko. Na druhej strane však máme výrobky, ako sú znojemské uhorky alebo extra džemy, kde si veríme, že chuť týchto výrobkov je jedinečná, špecifická, a teda univerzálna.

Vyvážate do 40 krajín sveta. Je chuť týchto produktov naozaj predajná všade?
Áno, otázka však znie, v akom objeme. Ale také znojemské uhorky exportujeme až do Austrálie.

Nekupuje ich len početná česká a slovenská komunita?
Vyvážame také množstvá, že to nie je len pre austrálskych spotrebiteľov českého a slovenského pôvodu. Uhorky vieme predať aj inde. Na druhej strane sú trhy, ako napríklad čínsky, kde sa dá presadiť len s istým druhom produkcie. Vieme tam predať dojčenskú výživu alebo iné špecifické produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Vráťme sa domov. V čom sa českí a slovenskí spotrebitelia za posledných 25 rokov zblížili a v čom sa vzdialili?
Česko a Slovensko sú určite dva naše najpodobnejšie trhy. Keď vyvíjame nový výrobok, automaticky robíme dve jazykové mutácie – českú a slovenskú. Chuť súčasníkov sa však mení. Na oba trhy doliehajú spotrebiteľské trendy a návyky zo sveta, nielen z Európy. Situácia je relatívne stabilná a rovnaká. Nemyslím si, že je tu nejaký veľký rozdiel.

V čom je dnes podnikanie v potravinárstve ťažšie ako pred desiatimi rokmi?
Spotrebiteľ má dnes oveľa širší výber. Na trhu je viac firiem, ale z hľadiska efektivity samotnej produkcie potravín je nevyhnutná koncentrácia výroby. Sme spoločnosť, ktorá chce byť určitým synonymom splnených očakávaní. Chceme, aby spotrebiteľ vedel, čo si kupuje, chceme, aby to bolo kvalitné a stabilné v danej cenovej úrovni, ktorú si vyberie, jednoducho, aby výrobky boli transparentné. Čo sa dlhodobo mení, je dostupnosť niektorých surovín. Stále sa zhoršuje situácia určitých komodít, ktoré potrebujeme nakúpiť v istom množstve a kvalite. Nie vždy je ľahké ich nakúpiť.

Dnes sa veľa hovorí o pôvode potravín. Dajú sa označiť výrobky Hamé pri 50–percentnom podiele surovín zo zahraničia za pôvodné české či slovenské výrobky?
Myslím si, že áno. Keby sme označovali domácim pôvodom len potraviny, ktoré sú vyrobené zo stopercentne domácich surovín, tak by ich veľa nebolo. To už dnes nejde. Jednak na produkciu surovín pôsobia prírodné vplyvy, jednak domáci producenti nedokážu všetko vyrobiť. Realita je taká, že už takmer nik nevyrobí potravinársky výrobok stopercentne z domácich surovín. Sú to skôr výnimky. Dôležitejšie je, kde sa výroba realizuje, kde sú zamestnanci, kde sa odvádzajú dane firmy a jej zamestnancov, kde sa vytvára pridaná hodnota. Ak sa potravina vyrobí doma, potom toto je domáci pôvod. Preto teraz bude mať Hamé domáci pôvod aj na Slovensku.

Stali ste sa hlavným partnerom slovenského biatlonu. Prečo ste si vybrali práve tento šport?
Biatlon je krásny šport, ktorý je na vzostupe. Podporujeme ho v Českej republike a máme dôvod aj na Slovensku. Popularita tohto športu, v ktorom sa snúbi presnosť strelca s veľkou ľudskou vytrvalosťou, rýchlo rastie. Zaiste aj vďaka úspechom českých a slovenských biatlonistov. Sme moderná fi rma podporujúca aktívny životný štýl, aj preto sme si vybrali tento šport. Jedzte zdravo a hýbte sa.