Foto: Marek Velček
Tie pokračujú v obmedzenej miere už vyše mesiaca. Časť chýbajúceho objemu museli plynári nakúpiť na spotových trhoch, kde cena plynu v dôsledku neistoty na trhu prudko rástla. Plynová kríza by mohla mať nádej na vyriešenie 21. októbra. V Berlíne sa totiž stretnú predstavitelia Ruska, Ukrajiny a Európskej komisie. Strany by sa mali dohodnúť na vyriešení cenového sporu a uhradení dlhu Kyjeva za odobratý plyn. Aké má však Slovensko možnosti, ak sa lídri nedohodnú? Čo sa týka diverzifikácie zdrojov, podľa výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu Jána Klepáča obmedzené. Vo väčšej miere by mohla pomôcť iba urýchlená výstavba plynového prepojenia s LNG terminálom v Poľsku, tá by sa však prejavila na cenách plynu.
SPP dostáva o polovicu menej ruského plynu, ako si objednáva. Môže to mať dosahy?
Závisí to od toho, ako dlho bude tento stav trvať. Výkyv, ktorý momentálne nastal, istým spôsobom nemusí narúšať kontrakt. Pokiaľ by táto situácia trvala do Vianoc, samozrejme, polovičné zníženie dodávok by sa už vážne prejavilo.
Ako by sa to prejavilo?
Bol by nedostatok plynu. Zatiaľ by sme to riešili zásobníkmi, riešili by sme to reverzným chodom. Ak by to potom trvalo ďalej, v januári, vo februári, záviselo by to od toho, či bude vonku mínus pätnásť, mínus dvadsať, alebo ako vlani plus pätnásť. Je tu množstvo faktorov. Slovensko je lepšie pripravené na krízu ako v roku 2009, ale samozrejme, budeme vedieť viac, keď budeme vedieť teplotné rozdiely.
Narúša podľa vás Gazprom kontrakt?
SPP má s Gazprom-Exportom 20-ročný kontrakt, od roku 2008 do roku 2028. Predmetom kontraktu za tento čas je dodávka 130 miliárd kubických metrov zemného plynu, priemerne je to 6,5 mld. kubických metrov zemného plynu ročne. Sú roky, keď SPP odoberie menej plynu, niekedy si zoberie viac ako 6,5 mld. Ale úhrnne do roku 2028 sa to týka 130 miliárd kubických metrov. Výkyv, ktorý momentálne nastal, istým spôsobom nemusí narúšať kontrakt.
Keď sa ukazuje, že dodávky sú nespoľahlivé, nedá sa v takejto situácii v kontrakte s Gazpromom niečo robiť?
SPP spravil roku 2008 optimálny kontrakt. Celý život pracujem v energetike, sám som si nevedel predstaviť, že by v januári 2009 Rusi s Ukrajincami cestu cez Ukrajinu zavreli. Všetci sme si mysleli, že sa to nejako vždy utrasie. Momentálne hovoríme o tom, keby Rusko obmedzilo ukrajinskú trasu, nie všetky trasy. Ale to sa neočakáva. Tak ako Európa potrebuje ruský plyn a nemá zaň náhradu, tak Rusi potrebujú európske peniaze a tiež nemajú za ne náhradu. Preto sa väčšina politikov zhoduje na tom, že k úplnému zastaveniu by nemalo prísť. S Gazpromom je kontrakt typu take or pay. Vezmi alebo zaplať, či zoberieš, alebo nezoberieš, zaplatiť musíš. Toto je pre nás nepríjemná správa. Pre Rusov je nepríjemná správa to, že oni si zazmluvnili prepravnú sieť Eustreamu až do roku 2028. To je zmluva ship or pay, preprav alebo zaplať. To je veľká výhoda Slovenska, pokiaľ platí medzinárodné právo. Výnimkou by mohol byť len tzv. force majeure, mimoriadna situácia, keď by kríza na Ukrajine napríklad prerástla do otvoreného vojenského konfliktu so silami NATO. To sa však neočakáva. Preto sa väčšina politikov zhoduje na tom, že k úplnému zastaveniu by nemalo prísť. Pre krízové situácie Slovensko prijalo stav núdze, že môže v čase núdze siahnuť na zásobníky, SPP spravil dodatkové kontrakty.
SPP aktuálne uzavrel dlhodobý päťročný kontrakt na dodávky navyše so spoločnosťou E.ON Global Commodities na dva milióny m3 plynu denne. Bežná spotreba plynu na Slovensku napríklad v lete je však oveľa vyššia. V lete je to 23 miliónov, v zime 27 až 30 miliónov kubíkov.
Ku kontraktu s Gazpromom má prístup len pár ľudí. Rusi nám nemôžu povedať: „Slováci, teraz vám plyn nedodáme.“ V okamihu, keď by to povedali, ich dávame na súd a ten súd prehrajú. V tom prípade sa Rusi s nami musia nejakým spôsobom dohodnúť, že ten plyn, ktorý nám majú dodať, príde alternatívnou trasou. Toto je v kontrakte ošetrené. Ak by sa zastavil plyn z Ukrajiny, vieme si vystačiť s plynom cez ostatné trasy. Ostáva nám reverzný chod. Ale aj ten potrebuje nejaký plyn. Ten plyn reálne vie prísť len cez Nordstream (plynovod do Nemecka na dne Baltického mora, pozn. red.). Táto prepravná trasa má rezervu 30 mld. kubíkov ročne, lebo Jamal, ten už bol v minulom roku vyťažený takmer na 100 percent.
Ak by sa uzavrel dlhodobý kontrakt s Nórskom na väčší objem plynu, bolo by to v rozpore so zmluvou s Gazpromom, prípadne by to bolo výrazne drahšie?
Ak by SPP uzavrel dlhodobý kontrakt s Nórskom, mohlo by sa stať, že by tu bol taký prebytok, že SPP skrachuje, lebo ho nebude mať kam dávať.
Aké má Slovensko možnosti diverzifikácie?
Obmedzené. Môže sa len pripojiť k európskym diverzifikačným projektom. Môžeme prepojiť svoju sústavu so sústavami okolitých štátov. S Ukrajinou, Českom, Rakúskom sme prepojení. Cez plynovody ako Jamal, Southstream, Nordstream tečie však stále ten istý, ruský, plyn. Najlepšia je preto diverzifikácia nielen prepravných ciest, ale aj zdrojov plynu. Treba spraviť preto všetko, aby sa zrealizovali prepravné trasy z Maďarska a Poľska. V okamihu, keď sa to stane, Slovensko bude môcť dostávať aj skvapalnený, stlačený plyn cez tamojšie LNG terminály. V Poľsku má byť hotový koncom roka LNG terminál, ktorý by mohol poskytovať dostatočný objem. Od konca roka budeme môcť počítať so skvapalneným plynom cez Maďarsko, ktorý pôjde z Chorvátska, tento má však zatiaľ kapacitu iba jednu, dve miliardy kubíkov plynu ročne. Čiže to nie je niečo, čo by zatriaslo strednou Európou. Stredná Európa je úplne závislá od dodávok ruského plynu.
Ako dlho bude trvať, kým sa Slovensko prepojí s LNG terminálom v Poľsku?
Ide o úsek potrubia dlhý 140 kilometrov. Budeme na to potrebovať dva roky. Zmluvy už podpísané sú. Brusel by mal uhradiť časť peňazí.
Mohla by sa výstavba plynovodu do Poľska prejaviť na cenách plynu?
Výstavba plynovodu si bude žiadať náklady aj na slovenskej strane. Regulátor to musí pretaviť aj do ceny.
Ukrajinské zásobníky sú pred zimou naplnené na 50 percent. To, či sú naplnené, alebo nie, nemá dosah len na Ukrajincov, ale aj na Európu. Zásobníky u východných susedov pomáhajú pokrývať náhle výpadky plynu, ak sa prudko ochladí. Kým príde plyn z Ruska, trvá to tri dni.
To, že ukrajinské zásobníky sú v októbri naplnené na polovicu, nie je dobré. Naše zásobníky začiatkom septembra boli naplnené takmer na sto percent. Je to vážny problém. Ak Ukrajina nevymyslí zvýšenie ťažby, potom to môže mať dosah na nás všetkých. Jednoducho, budeme mať plynu cez Ukrajinu menej alebo aj nič. Môže sa stať, že z Ukrajiny nepôjde nič. Slovensko si potom bude musieť premyslieť, či cez reverzný chod Vojany – Užhorod niečo pošle. Či nespravíme to čo Maďari. Slovensko reverzným tokom plyn na Ukrajinu len prepravuje, ale teraz ide o to, odkiaľ plyn pôjde. Ak napríklad pôjde zo zásobníka na území Slovenska a ministerstvo hospodárstva vyhlási stav núdze, čo zo zákona môže, tak akýkoľvek plyn, ktorý by mal opustiť územie Slovenska, už územie neopustí. Ak dnes RWE zo zásobníka na Záhorí tlačí svoj plyn smerom na Ukrajinu, v prípade stavu núdze, ktorý môže vláda prijať, ho tlačiť nebude.
Ján Klepáč
Je výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu. V minulosti bol podpredsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Predtým pracoval v Kancelárii prezidenta SR, bol podpredsedom parlamentu a pôsobil aj ako vedúci oddelenia technických systémov v spoločnosti Naftový a plynárenský priemysel (predchodca SPP a Nafty Gbely).