Za zákon hlasovali poslanci naprieč najväčšími politickými klubmi v parlamente a podpísal ho už aj prezident. „Ani sme nevedeli, čo sme odhlasovali, dôsledky si uvedomujeme až teraz, treba to napraviť,“ povedal pre Pravdu poslanec z opozície s tým, že si neželá byť menovaný. Poslanci chceli, aby niektoré obce daňami nezdierali poľnohospodárov či lesníkov.
Výsledkom by však bolo, že napríklad obci Motyčky pri Banskej Bystrici by sa znížil ročný rozpočet z 50-tisíc eur na 25-tisíc eur a nemali by za čo opravovať cesty zničené lesnými strojmi zvážajúcimi drevo. Teraz má obec daň za lesnú pôdu stanovenú na úrovni 21 percent a po novom by s ňou muselo ísť dole na maximálny limit 1,25 percenta.
„Ak sa udiali týmto zásahom krivdy, tak som pripravený ich napraviť. Som ochotný otvoriť diskusiu o nastavení výšky limitu,“ povedal pre Pravdu poslanec Smeru Ľubomír Petrák s tým, že poslanecký návrh mieni predložiť ešte tento rok.
Petrák v poslednej chvíli do zákona dostal pozmeňovací návrh o daňovom limite 1,25 percenta. Limit vychádzal z priemernej sadzby v obciach, ktorá však nezohľadňuje miestne špecifiká. Základom dane z pozemkov je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2. Hodnota pôdy za m2 je uvádzaná v prílohe zákona o miestnych daniach.
„Obce, ktoré majú sadzby daní na úrovni 20 percent, sa sťažujú neoprávnene. V tomto prípade bola prijatá dobrá novela zákona, nakoľko 20-percentná sadzba je z môjho pohľadu úžernícka. Ak sme spôsobili problémy obciam, ktoré majú sadzbu na úrovni 1,5 alebo 2, alebo až 4 percentá dane, a robí im zmena závažné problémy, tak tu sme nedocenili dopad tohto zákona,“ doplnil Petrák.
Zároveň dodáva, že konal na podnet Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Petrák zastáva okrem poslaneckej funkcie v parlamente aj starostovskú v Hurbanovej Vsi a pôsobí aj v samotnom predsedníctve ZMOS-u.
Samosprávy sa búria
Denník Pravda dal priestor aj samotnému ZMOS-u, ktorý však tvrdí, že je od začiatku proti takémuto zásahu štátu do určovania sadzieb daní, ktoré boli doteraz v kompetencii samospráv. „V marci tohto roka Rada ZMOS odmietla na svojom rokovaní návrh Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na zmenu právnej úpravy dane z pozemkov v zmysle návrhu legislatívnej zmeny zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad, ako nesystémový a ohrozujúci proces stabilizácie a konsolidácie verejných financií na úrovni miest a obcí. Upozornili sme, že návrh by mal nepriaznivé finančné dopady najmä v produkčných poľnohospodárskych oblastiach, a že je v rozpore zo základnými princípmi zdaňovania, prioritami ZMOS. Nebol ekonomicky vybilancovaný a počítal s výraznými regulačnými obmedzeniami pre obce,“ zopakoval svoje stanovisko ZMOS cez svoju hovorkyňu Martu Bujňákovú.
Nespokojné podhorské obce z Banskobystrického kraja sa ozvali ako prvé. „Lesné pozemky slúžia ako poľovné revíry, a tie budú oslobodené od platenia daní? Pýtam sa, kto si cez loby presadil takýto hnus? Toto je znižovanie regionálnych rozdielov? Doteraz som bol ticho, ale už nebudem,“ sťažuje sa starosta obce Motyčky v Banskobystrickom kraji Maroš Lacko. Spoločne s viacerými starostami z tejto oblasti včera rokovali o vzniknutej situácii.
„Je mi ľúto malých podhorských obcí, ale musím sa stotožniť s návrhom kolegu Petráka. Nie je únosné a vôbec etické a morálne, aby obec žila na spoplatnení lesnej či ornej pôdy. Nie je možné, aby boli také obrovské rozdiely vo výške sadzby za pôdu v jednotlivých oblastiach Slovenska,“ hovorí ďalší poslanec Peter Muránsky (KDH). „Obce však neúmerne a svojvoľne bez akéhokoľvek stropu kvôli naplneniu svojej kasy vyrubia daň, aby im vyšlo na všetky výdavky, a nezakrývajme si oči, aj na slušné platy starostom,“ argumentuje Muránsky.
Predkladatelia zákona sa sporia
S návrhom novelizovať miestne dane a poplatky prišli Ľubomír Petrák (Smer), Igor Choma (Smer), Richard Raši (Smer), Elemér Jakab (Most), Peter Muránsky (KDH) a Jozef Mikuš (SDKÚ). Mikuš pre Pravdu povedal, že sa pod pozmeňovací návrh Petráka nepodpísal.
Ministerstvá sa k zmene vyjadrujú čudne. Rezort financií v dôvodovej správe tvrdil, že zmena nebude mať dosah na rozpočet verejnej správy, do ktorej spadajú aj obce. Rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa stavia skôr na stranu poľnohospodárov. „V individuálnych prípadoch dochádzalo k neúmernému zvyšovaniu predpisu dane z poľnohospodárskych pozemkov, než tomu bolo v globále za Slovensko. Napríklad v obci Drahňov predstavovala predpísaná sadzba dane z pozemkov až 12,8 percenta a index rastu oproti základnej sadzbe 0,25 percenta predstavoval až 5¤120 percent. Pre niektoré poľnohospodárske podniky môže toto zdaňovanie prerásť až do existenčného problému. Tento nárast potvrdzujú aj negatívne poznatky Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Lesov, š. p. Banská Bystrica o raste predpísanej dane z pozemkov. Uvedené bolo dôvodom na systémovú zmenu výpočtu sadzby dane z pozemkov,“ odkázal hovorca rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Peter Hajnala.
Riešením je komunálna reforma
Určovanie limitu na dane však opäť ukázalo na zraniteľnosť samospráv, ktoré sa posilnia len pri ich zlučovaní. Aktuálne je na Slovensku 2¤926 samospráv na miestnej úrovni vrátane 17 mestských častí Bratislavy a 22 mestských častí Košíc. Napríklad vo Fínsku ich majú aktuálne 320, pričom samotní Fíni predpokladajú, že toto číslo sa v budúcnosti zníži približne na 100, podobne ako v Dánsku.