Prečo ste presadili nízky limit na daň z ornej či lesnej pôdy?
Predstavte si, že ste urbárnik a zdedili ste nejakú lesnú pôdu, ktorú neviete nikomu predať. Nemôžte sa jej žiadnym spôsobom zbaviť. Pätinu jej hodnoty dáte každý rok samospráve. Na dani zaplatíte zdedenú pôdu obci za päť rokov. Za desať rokov kvázi dvakrát predáte obci vašu pôdu.
Je riešením plošný limit?
Nie je v poriadku, ak si obce určujú svojvoľne nehorázne vysoké sadzby dane, čo je teraz na bežnom poriadku. Nebránim sa diskusii, či nastavíme limit namiesto aktuálne navrhovanej úrovne 1,25 percenta na hranicu dvoch percent a viac.
Samosprávy sa však potom pýtajú, z čoho majú stovky obcí žiť?
Ak sme spôsobili problémy obciam, ktoré majú sadzbu na úrovni 1,5 alebo 2 alebo až 4 percentá dane a robí im zmena závažné problémy, tak tu sme nedocenili dosah tohto zákona. Môj odhad je, že sa to môže týkať jedného až dvoch percent z celkového počtu obcí na Slovensku. Ide o obce s veľkým katastrom a malým počtom obyvateľov.
Oslovili vás s novelou poľovníci?
My sme prišli s návrhom zmeniť súčasný systém na základe podnetu zo strany samospráv.
Tie však s limitom nesúhlasia.
Opakujem, zákon sme novelizovali na základe podnetov od starostov a primátorov. Aktuálne prebieha konkurenčný boj medzi súkromne hospodáriacimi roľníkmi alebo poľnohospodármi a starostami. Niekde je starosta samostatne hospodáriaci roľník a chce zničiť družstvo v dedine a získať jeho pôdu, tak mu vyrubí nehoráznu daň. Alebo jednému podnikateľovi určí obec nižšiu sadzbu dane a druhému na opačnom konci dediny vyššiu, pritom kvalita pôdy je rovnaká.
Uvažujete o zmene limitu. Prídete s jeho zmenou ešte do konca tohto roka?
Teoreticky sa dá všetko stihnúť. Teraz bude v parlamente otvorených relatívne dosť zákonov v súvislosti s prijatím štátneho rozpočtu. Do nejakého daňového zákona sa dá vsunúť táto novela, a tak stihneme termín do konca tohto roka.