Tieto krajiny totiž presadzujú uvoľňovanie rozpočtovej disciplíny, ktoré by umožnilo väčšiu podporu hospodárskeho rastu. Píše o tom ekonomický denník Financial Times (FT). Nemecká kancelárka Angela Merkelová pri svojom štvrtkovom prejave v parlamente dôrazne obhajovala dodržiavanie rozpočtových pravidiel, ktoré je podľa nej potrebné na zabezpečenie dôvery vo finančnú stabilitu eurozóny.
„Všetky, a to znovu zdôrazňujem, všetky členské štáty musia plne rešpektovať a presadzovať pravidlá paktu stability a rastu,“ vyhlásila Merkelová. Jej prejav, ktorý prišiel v čase prudkého poklesu na európskych akciových trhoch, však vyvolal ostré reakcie vedúcich predstaviteľov Francúzska a Talianska. Taliansky premiér Matteo Renzi uviedol, že Európa potrebuje priestor pre investície do hospodárskeho rastu, a nie iba „prísnosť a úspory“. Francúzsky prezident François Hollande upozornil, že „obnovenie rastu je najlepšou cestou k stabilizácii trhov“.
Francúzsko a Taliansko tento týždeň predložili Bruselu rozpočet na budúci rok. Francúzsko počíta len s nepatrným poklesom deficitu na 4,3 percenta hrubého domáceho produktu, jeho deficit tak zostane nad trojpercentným limitom stanoveným pravidlami EÚ. Taliansko predpokladá zvýšenie deficitu na 2,9 percenta HDP, teda tesne pod tento limit.
Zdroje agentúry Reuters už začiatkom októbra uviedli, že Európska komisia návrh francúzskeho rozpočtu pravdepodobne odmietne a požiada o nový, ktorý by lepšie odrážal povinnosti Paríža týkajúce sa znižovania deficitu. Komisia by tak prvýkrát využila svoje právo požadovať zmeny v národných rozpočtových plánoch v rámci nových privilégií, ktoré jej členské štáty Európskej únie udelili v minulom roku.
Analytik Francesco Galietti z poradenskej spoločnosti Policy Sonar predpokladá, že Bruselu sa nebude páčiť ani taliansky rozpočet. Ten zahŕňa rôzne daňové úľavy a výdavky na podporu hospodárskeho rastu v objeme 36 miliárd eur. Tieto výdavky sú len čiastočne kompenzované škrtmi v iných oblastiach, čo povedie k nárastu deficitu na 2,9 percent HDP z tohtoročných 2,2 percenta, upozorňuje Financial Times.
Nemecká vláda je naďalej odhodlaná zaobísť sa v budúcom roku bez nových pôžičiek. Séria nepriaznivých údajov o nemeckej ekonomike pritom vyvolala na Berlín tlak, aby zvýšil výdavky na podporu hospodárskeho rastu, podotýka agentúra AP.
„Domnievam sa, že v Nemecku môžeme demonštrovať, že rast a investície možno posilniť bez opustenia konsolidačného kurzu (vo verejných financiách),“ vyhlásila Merkelová. „Pracovné miesta a inovácie prinášajú podnikatelia a firmy. Ak teda chceme v Európe rast, musí to byť predovšetkým o mobilizácii súkromného kapitálu,“ dodala.