Portugalci a Íri ohlásili ako prví, že do konca roka chcú presvedčiť veriteľov, že ich ekonomiky sú schopné splatiť dlhy skôr. Krajiny tak chcú ušetriť stovky miliónov eur na úrokoch, ktoré sú pri pôžičke od Medzinárodného menového fondu teraz viac než dvojnásobné ako na trhoch.
Optimistické plány však môžu narušiť negatívne správy prichádzajúce v poslednom období z Nemecka. Ak by sa totiž motor Európy dostal do recesie, so sebou by stiahol aj ostatných. „Najväčší problém sú pre Nemcov aktuálne najmä Francúzi a Taliani. Tí sú ich hlavnými obchodnými partnermi. Už päť mesiacov v rade zaznamenávajú pokles priemyslu. Majú problém naštartovať ekonomický rast, investori sa vyhýbajú týmto krajinám, lebo daňové zaťaženie a regulácie zo strany štátu sú na príliš vysokej úrovni,“ komentuje Michal Valentík, hlavný investičný stratég spoločnosti Generali PPF Invest. To by mohlo podľa neho ohroziť aj reformné úsilie zadlžených krajín, ktoré dočerpávajú finančnú pomoc.
„Grécko nemá dobré ekonomické vyhliadky v najbližšom období, respektíve nemyslím si, že splatí svoje dlhy predčasne. Krajina sa spoliehala na vyšší hospodársky rast, ku ktorému jej mal pomôcť zlepšujúci sa export. Grécko je však silne previazané s Ruskom a terajšie geopolitické napätie medzi svetovými mocnosťami pociťuje aj tamojšia ekonomika. Problémy na Ukrajine a protiruské sankcie dostávajú do problémov aj samotnú eurozónu, ktorá je najväčšie odbytisko pre grécky export,“ vysvetlil ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss.
Recesia by prísť nemala
Napríklad nemecká priemyselná produkcia v auguste klesala najvýraznejším tempom od začiatku roka 2009, keď eskalovala globálna finančná kríza. Nemecký priemysel dohnali k výraznému prepadu celozávodné dovolenky v nemeckých podnikoch, ktoré v tomto roku vo veľkej miere pripadli na august. Napriek tomu je teraz cítiť, že si v Nemecku vyberajú svoju daň aj sankcie voči Rusku. Nemeckému priemyslu nehrá do karát ani to, že v mnohých západoeurópskych krajinách sa dopyt stále nezotavil z krízy.
„Nemecká ekonomika v tomto aj budúcom roku bude rásť, aj keď pomalším tempom, ako sa očakávalo. Nepriamy vplyv má na to situácia na Ukrajine a oslabenie spotrebiteľskej dôvery,“ povedal v pondelok generálny riaditeľ Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) Klaus Regling, ktorý pricestoval v pondelok na oficiálnu návštevu Slovenska. Podľa jeho slov prichádzajú z Európy vcelku pozitívne správy, recesia by sa tak mala v najbližšom období Európe vyhýbať. A to aj napriek tomu, že nemecká ekonomika sa oslabuje v druhom polroku tohto roka viac, ako sa očakávalo.
Redling sa v pondelok na Slovensku stretol so slovenským ministrom financií Petrom Kažimírom, absolvoval aj prednášku pre odbornú verejnosť a vystúpil aj pred študentmi Ekonomickej univerzity v Bratislave. Témou bolo najmä zhodnotenie doterajšej finančnej pomoci zadlženým krajinám, ale aj aktuálna situácia v Európe po zavedení protiruských sankcií, ktoré ohrozujú krehký rast európskeho spoločenstva.
Podľa Reglinga bolo správnym krokom únie, že zaviedla európske krízové mechanizmy, teda dočasný a trvalý euroval. „Potvrdzujú viaceré ukazovatele. Jedným z nich je napríklad to, že krajiny, ktorým tieto mechanizmy pomáhali, sú najreformnejšími krajinami v Európe, ale aj v rámci Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Mechanizmy im totiž prostriedky poskytujú na základe naplnenia určitých podmienok, medzi ktorými sú aj požiadavky na reformy,“ doplnil Regling.
Grécko by mohlo byť ďalšou krajinou, ktorá má predpoklady na splatenie svojich podlžností voči veriteľom. „Grécko je však v inej pozícii ako Írsko či Portugalsko. Musí najprv ukončiť reformný proces, čo si vyžiada istý čas. Či predčasne ukončí program, alebo bude potrebovať ďalšiu pomoc, ukážu až stress testy bánk a analýza stavu gréckej ekonomiky, ktorú vydáme do dvoch týždňov,“ povedal Regling. Grécky premiér Antonis Samaras pritom minulý týždeň vyhlásil, že si jeho vláda dala za cieľ ukončiť záchranný program o jeden a pol roka skôr. Ďalšie peniaze nebude preto potrebovať už na začiatku budúceho roka.
Pomoc zafungovala v Írsku
Ekonómovia tvrdia, že doteraz najúspešnejšou spomedzi zachraňovaných krajín je Írsko. Ide o prvú krajinu eurozóny, ktorá sa vymanila zo záchranného programu po globálnej finančnej kríze. Spôsobilo to aj viacero štrukturálnych zmien, ktoré urobila írska vláda v zdravotníctve, školstve, vo verejnej správe či v dôchodkovom systéme. Podľa ekonómov je krajina svetlým príkladom, ako má vyzerať podpora krajiny v problémoch a jej snahy splatiť svoje dlhy.
Do krízy dostali Írsko miestne banky, ktoré pre krach realitného trhu prestali byť solventné a vláda sa zaručila za všetky ich záväzky. V posledných šiestich rokoch vláda odňala z ekonomiky formou zvyšovania daní a znižovania výdavkov celkovo 30 miliárd eur. To predstavuje asi 20 percent ročného HDP Írska.
Írska vláda nedávno predstavila prvý rozpočet od roku 2007, ktorý neobsahuje zvyšovanie daní a znižovanie výdavkov. Írsko tak končí šesťročnú éru drastických úspor. K ich ukončeniu prispel nečakane silný rast ekonomiky, ktorej výkon tento rok podľa tamojšej vlády vzrastie o 4,7 percenta a v budúcom roku o 3,9 percenta.
Peniaze z eurovalu na rozvoj?
Aj napriek rozsiahlej pomoci zadlženým krajinám v posledných rokoch zo strany MMF a samotnej únie niektorí európski politici v poslednom čase vyhlásili, že by peniaze, ktoré sú aktuálne v trvalom eurovale a zatiaľ sa nevyužili, mohli byť použité na ďalší rozvoj Európy.
Regling tvrdí, že časť nevyužitých zdrojov z eurovalu by mohla byť využívaná na investície, nebolo by to však zo strany únie správne rozhodnutie. „Ako krízová inštitúcia musí mať dostatok voľných zdrojov,“ tvrdí Regling. Trvalý euroval prirovnal k Medzinárodnému menovému fondu, ktorý má takisto až 80 percent finančných zdrojov nevyužitých. Celková kapacita trvalého eurovalu je na úrovni 500 miliárd eur. „Využívanie peňazí z eurovalu inak ako na finančnú stabilitu by si vyžadovalo zmenu dohody o trvalom eurovale, a teda ratifikáciu 18 parlamentmi. To by bolo veľmi ťažké dosiahnuť,“ hovorí Regling.
„V tejto situácii vnímame voľnú kapacitu ESM ako pozitívnu, pretože euroval funguje na báze odstrašovania. Tá kapacita má deklarovať, že sme schopní zasiahnuť v prípade krízovej situácie,“ povedal minister financií Peter Kažimír.