Európsky štatistický úrad totiž v utorok definitívne potvrdil, že po prechode na novú metodiku ESA2010 dlh Slovenska za rok 2013 klesol z pôvodných 55,4 na 54,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
V ústavnom zákone o dlhovej brzde tak okamžite prichádza k zrušeniu tretieho sankčného pásma spojeného s hranicou dlhu na úrovni 55 percent HDP, čo vláde umožní v budúcom roku zvýšiť priemerné platy učiteľov o 5 percent a zrealizovať aj odvodovú reformu. Zároveň v budúcom roku môžu viac peňazí míňať aj mestá a obce.
„Zrušenie tretieho pásma sankcií ústavného zákona o dlhovej brzde nám dáva priestor minúť v rozpočte pre rok 2015 ďalších 250 miliónov eur. Prioritne tieto peniaze plánujeme použiť na zvyšovanie platov učiteľov a uskutočnenie odvodovej reformy,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák. Tieto dve opatrenia budú do rozpočtu na rok 2015 zapracované počas jeho schvaľovania v parlamente a štátnu kasu vyjdú na 200 miliónov eur.
Voľných tak ostáva necelých 50 miliónov, ktoré môžu byť použité na zvyšovanie platov pre zvyšných 240-tisíc štátnych zamestnancov. Odbory totiž v budúcom roku žiadajú vyššie platy nielen pre učiteľov, ale aj sestričky v štátnych nemocniciach, pre štátnych úradníkov, školníkov či kuchárky v školských jedálňach. „Z nášho pohľadu je klesnutie dlhu Slovenska pod 55 percent HDP dobrou správou, keďže sa tým vytvára priestor na zvyšovanie platov učiteľov, ale aj ostatných zamestnancov štátu,“ reagoval Pavol Ondek, šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy.
Nová metodika ESA2010 v roku 2013 zväčšila HDP Slovenska o 1,7 miliardy eur. Z tohto dôvodu klesol celkový dlh Slovenska na 55,4 percenta HDP. Za zmenami stojí najmä preradenie výdavkov na vedu a výskum, armádu a malých nástrojov do investícií. Prechodom na novú metodiku sa však zároveň nepovažuje napríklad za príjem verejných financií 250 miliónov eur získaných otvorením druhého piliera v rokoch 2012 a 2013. Túto sumu vtedy do štátnej pokladnice prinieslo 80-tisíc ľudí, ktorí sa v starobe rozhodli spoliehať len na štát a do Sociálnej poisťovne priniesli všetky svoje úspory z druhého piliera. Nová metodika tak spätne zvýšila deficit v roku 2013 z 2,48 na 2,63 percenta HDP.
Eurostat celkové zadlženie krajín Európskej únie pôvodne rátal podľa metodiky ESA1995. Po tom, čo Slovensku zaradil do okruhu verejných financií Agentúru pre spravovanie hmotných rezerv, vyskočil celkový dlh Slovenska za rok 2013 na úroveň 55,4 percenta HDP. Toto číslo sa vláda oficiálne dozvedela na jar tohto roka, čo pre ňu znamenalo povinnosť v rozpočte na rok 2014 okamžite škrtnúť 3 percentá plánovaných výdavkov. Ústavný zákon o dlhovej brzde totiž nariaďuje prísne šetrenie hneď po tom, ako Eurostatom vypočítaný celkový dlh Slovenska prekročí úroveň 55 percent HDP. O pol roka neskôr hroziace uťahovanie opaskov ukončil opäť Eurostat.
„Nakoniec v tomto roku ponecháme trojpercentné viazanie výdavkov, aj keď nás k tomu nenúti zákon,“ ubezpečil však Hudák. Odvčera je opäť rozmrazená aj rezerva predsedu vlády.
Uvoľnenie dlhovej brzdy sa naplno prejaví v budúcom roku. Vláda síce minulý týždeň schválila rozpočet s deficitom 1,98 percenta HDP, no po schválení dodatočných výdavkov v podobe zvyšovania platov štátnych zamestnancov a realizovania odvodovej reformy bude nakoniec deficit schvaľovaný na reálnej úrovni 2,3 až 2,4 percenta HDP.
Pri súčasnej výške dlhu vláde zostávajú aj naďalej zmrazené platy členov vlády a minister financií musí do parlamentu predložiť návrh opatrení zabezpečujúcich znižovanie dlhu. Tie sa nachádzajú už v rozpočte na rok 2015, keďže vláda hlavne pre príchod volebného roku 2016 počíta s udržaním dlhu pod 55 percentami HDP. Následne počíta s poklesom dlhu.