Farmári pri daniach vracajú obciam úder

Poslanci najprv schválili z pohľadu obcí likvidačný limit na dane za pôdu. Následne si omyl uvedomili a sú ochotní hranicu zdvihnúť. Proti tomu zase pre zmenu protestujú poľnohospodári.

22.10.2014 17:00
Moštenica Foto:
Ak poslanci nezmenia zákon, ktorým stanovili limit na daň za pôdu, obec Moštenica v Banskobystrickom kraji príde na dani za lesnú pôdu o vyše 23–tisíc eur ročne, čo by bolo pre ňu zdrvujúce.
debata (6)

Celá situácia ukazuje, že stanoviť plošne limit na daň pri špecifikách obcí vždy niekoho poškodí, ako sa to však môže udiať aj bez hraničnej úrovne dane. Riešenie, s ktorým by boli spokojní všetci, zatiaľ na stole nie je.

Farmári tvrdia, že limit treba. „Máme platiť 507 eur na dani ročne za hektár, pritom naše tržby za jeden hektár sú v podobnej výške. Za kvalitu pôdy, na akej hospodárime, sa inde platí okolo 10 eur za hektár,“ sťažuje sa majiteľ poľnohospodárskeho družstva v okrese Michalovce Mikuláš Brutovský.

Tamojšie obecné zastupiteľstvo ešte pred dvoma rokmi odhlasovalo, že sadzba dane z pozemkov bude na úrovni až 12,8 percenta, pritom základná sadzba stanovená v zákone je 0,25 percenta.

„Starosta sa stal samostatne hospodáriacim roľníkom a chcel nás vytlačiť z obce. On si stanovil v záväznom nariadení, že pri takomto hospodárení zaplatí nulovú daň, nám ju neúmerne navýšil, čo nás likviduje. Riešili sme to tak, že väčšiu časť zo 600 hektárov nami obhospodarovanej pôdy som dal do podnájmu synovi, ktorý je tiež samostatne hospodáriaci roľník, ktorý tiež nemusí platiť dane, ale je to len dočasné riešenie na dva roky. Potom musí vrátiť podľa zákona pôdu. Čo s nami bude potom, asi zbankrotujeme pri takejto výške daní,“ obáva sa Brutovský. Proti neúmernej výške daní sa so sťažnosťou pred časom obrátil až na Ústavný súd, ktorý ešte vo veci nerozhodol.

Zmena zákona, ktorá od budúceho roka stanoví plošne 1,25-percentný limit na daň za ornú a lesnú pôdu, však poškodí aj tie obce, ktoré súčasnú výšku daní nemajú nastavenú príliš vysoko. Denník Pravda ešte pred týždňom upozornil na dôsledky pre niektoré menšie podhorské obce, ktoré by po stanovení maximálnej výšky daní prišli v budúcom roku o značnú časť svojich príjmov. Práve podhorské obce hovoria o likvidačných podmienkach, keďže najmä dane z lesnej pôdy predstavujú pre ne aj polovicu z celkových príjmov.

„Zákon, ktorý stanovuje limit za ornú a lesnú pôdu na úrovni 1,25 percenta, je aj pre  obec Moštenica  likvidačný. Obec má stanovenú daň na úrovni 6 percent, čo predstavuje pre obec príjem 29¤750 eur. Pri novej sadzbe klesne príjem dane z lesnej pôdy na 6¤198 eur. Vôbec si nemyslím, že stanovená 6-percentná sadzba dane je úžernícka,“ povedal starosta obce Moštenica v Banskobystrickom kraji Ján Lupták. Obec so 100 obyvateľmi nemá ako pokryť finančné straty. Podobne ako viaceré susedné obce bude šetriť na kosení a výruboch, ale aj na osvetlení. Nebudú môcť ani opravovať cesty či organizovať kultúrne podujatia.

„Rozpočet obce je veľmi nízky, na úrovni približne 50-tisíc eur ročne. Aby sme aj teraz mohli plniť aspoň základné samosprávne funkcie, ktoré nám ukladá zákon o obecnom zriadení a plnenie nespočetných náležitých kompetencií obce, musíme šetriť na každom kroku. Začínam šetriť vždy od seba, to znamená, že pracujem ako starosta obce so zníženým 60-percentným pracovným úväzkom. Administratívna pracovníčka obce robí zároveň aj účtovníctvo obce, opäť so zníženým pracovným úväzkom a dostáva mzdu takmer na úrovni životného minima,“ sťažuje sa aj starosta obce Turecká Ivan Janovec.

Obci so 152 obyvateľmi prichádzajú zo štátu podielové dane vo výške 20-tisíc eur ročne, z toho takmer polovicu vracajú štátu na odvodoch a daniach. „Schválenou úpravou v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nastavenia jednotlivých daní nám vznikne rozdiel vo výške takmer 10-tisíc eur, čo je pätina ročného rozpočtu obce. Bezpochyby to spôsobí vážny problém, ktorý budeme musieť znášať na úkor služieb a rozvoja obce. U koho si máme žiadať vzniknuté  finančné rozdiely? Lebo na túto otázku sa budú určite obyvatelia obce pýtať celý budúci rok,“ pýta sa Janovec.

Jeden z predkladateľov návrhu na zmenu zákona, poslanec Ľubomír Petrák (Smer) pre Pravdu povedal, že chce obciam čiastočne ustúpiť a to tak, že navýši schválenú 1,25-percentnú maximálnu sadzbu daní. „Ak sme spôsobili problémy obciam, ktoré majú sadzbu na úrovni 1,5 alebo 2 alebo až 4 percentá dane a robí im zmena závažné problémy, tak tu sme nedocenili dopad tohto zákona,“ povedal Petrák.

Podporuje ho Július Fazekas, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory v Michalovciach. „Problematikou dane z pôdy sa zaoberám 15 rokov, a preto si myslím, že konečne po 10-ročnom úsilí sa našiel aký-taký kompromis. Je jednoznačne dokázateľné, že zo strany niektorých obcí ide o úžeru voči užívateľom poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Je nemysliteľné, aby daň bola 20 percent, t. j. pätina z ceny pôdy. Predstavte si, že by ľudia pri hodnote bytu 100-tisíc eur platili 20-tisícový ročný nájom,“ hovorí. Parlament by o zmenách mal rokovať na aktuálnej schôdzi.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #obec