Rýchla dohoda sa pritom pre rozdielne postoje neočakávala. Je totiž problematické, či obnoviteľné zdroje dokážu fungovať bez dotácií a podobne ako v minulosti celý systém nezvýši prudko ceny a nezaťaží rodiny aj európsky priemysel (ďalšie informácie v článku Únia dala zelenú ekológii, emisie sa chystá znížiť o 40 %).
Príkaz spoliehať sa na zelenú energiu v minulosti vyvolal dotácie do obnoviteľných zdrojov, ktoré by inak boli cenovo nekonkurencieschopné. Na Slovensku aj v iných štátoch sa rozmohli najmä štedro dotované solárne elektrárne.
Dotácie na zelenú elektrinu, ale napríklad aj na podporu baníkov sú zahrnuté v cenách elektriny a kým ešte v roku 2008 dosahovali v prepočte 1 cent na kilowatthodinu, teraz sú 2,2 centa. Na dotácie tak dala priemerná domácnosť s ročnou spotrebou elektriny 2 800 kWh v roku 2008 28 eur a tento rok je to už 61 eur. Zelené dotácie tak zhltnú až 400 miliónov eur ročne.
Vďaka tomu sa má na Slovensku zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 na 20 percent. Aktuálne sa hovorí o tom, že do roku 2030 by podiel obnoviteľných zdrojov mal v EÚ aj na Slovensku vzrásť až na 27 percent a zároveň sa majú o 40 percent znížiť emisie CO2 a o 30 percent má ísť hore energetická efektívnosť.
Kým ciele na rok 2020 považuje budúci podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič za „reálne a dosiahnuteľné“, úvahy na rok 2030 sú podľa neho „ambicióznejšie“.
V prípade emisií počítal plán na rok 2020 so znížením o 20 percent a podobný údaj bol aj pri energetickej efektívnosti. Ambicióznejšie plány nemusia podľa odborníka zákonite viesť k zdražovaniu energií. Treba však venovať viac pozornosti inováciám. „V oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energií sú nevyhnutné inovácie, aby boli technológie dostupnejšie a účinnejšie. Potom by ceny energií z obnoviteľných zdrojov mohli byť cenovo konkurenčnejšie aj oproti energii vyrábanej z fosílnych palív,“ hovorí energetický expert Karel Hirman.
Únia aj v minulosti pri stanovení cieľov pre podiel obnoviteľných zdrojov počítala s tým, že technológie s ich rozšírením zlacnejú. Stalo sa tak však až po niekoľkých rokoch. Na Slovensku tak regulačný úrad v roku 2009 stanovil, že každá kilowatthodina elektriny zo slnka sa bude vykupovať do siete v prepočte až za 0,42 eura. Neskôr, keď zostavy slnečných elektrární zlacneli, sa ukázalo, že výrobcom elektriny zo slnka tým štát dal garantovaný biznis s návratnosťou už za štyri roky, aj keď sa hovorilo, že návratnosť nebude menej ako 15 rokov. Všetko sa pritom udialo na úkor cien elektriny, na ktoré sa zložili rodiny a fabriky. Až neskôr výkupná cena elektriny zo solárnych panelov klesla.
Slovenská vláda teraz tvrdí, že podporuje iba jeden z cieľov, ktorý si Brusel stanovil v rámci boja proti klimatickým zmenám, a to znižovanie emisií. V tomto smere sa krajine darí dobre, keďže už teraz dosahuje uvažovaný 40-percentný pokles emisií v roku 2030 oproti roku 1990. V tom čase totiž pôsobilo na Slovensku veľa fabrík z čias socializmu.
Budúci eurokomisár Maroš Šefčovič vo štvrtok povedal, že s novým klimatickým nastavením si skôr poradia severské krajiny, naproti tomu poukazuje na Poľsko, ktoré potrebuje produkovať viac emisií v záujme jeho ekonomického rozvoja. „Otázka je, aké podmienky sa nájdu pre tieto rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky EÚ a potom sú tam samozrejme otázky aj dvoch fondov,“ povedal Šefčovič.
Jeden z plánovaných fondov by mal pomáhať krajinám s renováciou elektrární, aby sa staré elektrárne menili na nové, efektívne s menšou produkciou CO2 emisií. Druhý z fondov, ktorý ponesie názov NER 400, by mal dopomôcť k rozvoju technológií na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka. Podobná technológia funguje v Kanade.
„Komíny nejdú do vzduchu, ale plyny sa chrlia do podzemných priestorov, do bývalých zásobníkov pre plyn či priestorov, z ktorých sa vyťažila ropa. Plus sú tam technológie, ktoré z plynov dokážu vyextrahovať uhlík, ktorý sa tam ukladá. Ide o veľmi zložitú a zatiaľ veľmi drahú technológiu,“ vysvetlil Šefčovič.
Plánované znižovanie emisií by v EÚ zasiahlo najmä oceliarsky priemysel. Únia na jednej strane tlačí, aby emisie skleníkových plynov, ktoré vypúšťajú štáty únie, klesli do roku 2030 o 40 percent oproti roku 1990, na druhej strane však hovorí o väčšej podpore oceliarov v Európe.
„Novonavrhované ciele týkajúce sa zníženia CO2 do roku 2030 vystavujú hutnícky priemysel vážnemu riziku, pretože konkurencia mimo EÚ nie je nútená znášať dodatočné náklady, ktoré sú výsledkom európskych politík v tejto oblasti. Je nevyhnutná medzinárodná dohoda, ktorá by vytvorila rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov. Preto je napríklad potrebná kompenzácia nákladov súvisiacich s CO2 v podobe voľných alokácií emisných povoleniek,“ odkázal hovorca košického U.S. Steel Ján Bača.
Oceliarsky priemysel má pre európsku ekonomiku strategický význam, pretože predstavuje 360-tisíc pracovných miest vo viac ako 500 závodoch umiestnených v 23 členských štátoch únie. Únia je druhým najväčším svetovým výrobcom ocele. Od vypuknutia krízy v roku 2008 sa však tomuto sektoru darí menej.
Oceliari dlhodobo upozorňujú, že sú v porovnaní so svetom menej konkurencieschopní aj pre vysoké ceny energií, ktoré sú najmä na Slovensku neúmerné. Vlani platila priemerná oceliareň v EÚ za elektrinu približne 62 eur za megawatthodinu, na Slovensku to však bolo vyše 100 eur za megawatthodinu. Európska komisia navyše vo svojej nedávnej štúdii potvrdila, že európsky priemysel platí dva- až trikrát vyššie ceny za elektrickú energiu a plyn v porovnaní s konkurenciou mimo EÚ.
K zníženým nákladom na energie by malo v najbližších rokoch podľa komisie prispieť dobudovanie vnútorného trhu s energiou, diverzifikácia ponuky, ako aj zvýšená energetická efektívnosť. Európsky parlament ešte vo februári tohto roka schválil rezolúciu, v ktorej označil oceliarsky priemysel za kľúčové a strategické odvetvie pre budúcu prosperitu Európy a veľkou väčšinou podporil Európsky akčný plán pre oceľ, ktorý ešte vlani predstavila Európska komisia. Slovenská vláda v marci tohto roka schválila svoj Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel, čím sa krajina stala prvým členským štátom EÚ, ktorý formálne prijal vlastný národný plán pre oceľ.
„Teší nás, že sa zmenil tón nášho dialógu s európskymi a slovenskými autoritami, a že sa čoraz viac zdôrazňuje nutnosť zvýšiť konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorú významne znížili mnohé jednostranné politiky EÚ v minulých rokoch. Veľa bude teraz záležať na budúcich krokoch,“ dodal Bača.
Pre oceliarov je kľúčové aj to, ako sa vyvíja situácia v stavebnom priemysle. Po tom, čo napríklad Čína obmedzila investície do infraštruktúry, dopyt po oceli nerastie, ale ponuka je stále vysoká, čo tlačí ceny ocele nadol. Ekonomické oživenie Európy nastáva, ale je ešte stále slabé na to, aby naštartovalo aj zlepšenie podmienok v stavebnom a následne v oceliarskom priemysle.