Riešiť by ju chceli aj väčšou podporou digitálnej ekonomiky. Presadzujú to aj preto, že odvetvie informačných technológií je jedným z mála odvetví, ktorých sa od roku 2009 kríza nedotkla. Na celoeurópskom výkone ekonomiky sa podieľajú približne 5 percentami a ich výkon stále rastie.
V IT sektore prakticky neexistuje nezamestnanosť, práve naopak. Už v roku 2015 bude v tomto odvetví chýbať až milión kvalifikovaných odborníkov.
„Digitálne služby a telekomunikácie sú kľúčovými hnacími silami rastu a produktivity vo všetkých odvetviach hospodárstva. Zatiaľ však naplno nevyužívame potenciál jednotného trhu v oblasti telekomunikácií a elektronických nástrojov a EÚ v týchto odvetviach predbiehajú medzinárodní konkurenti,“ upozornil bývalý predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.
Ešte vlani rozposlal najvyšším predstaviteľom členských krajín EÚ list, v ktorom zdôraznil, že oživenie ekonomiky je len veľmi slabé a treba podporovať rast, ktorý možno očakávať aj od inovácií, jednotného digitálneho trhu a služieb v EÚ. Európska komisia, teraz už pod vedením Jeana–Clauda Junckera, navrhuje komplexnejšie investície do vedy a inovácií Digitálna éra má pomôcť Európe opäť rásť Digitálna ekonomika vytvára nové pracovné v tejto oblasti v rámci programu Horizont 2020 a k tomu aj väčšie využitie informačných technológií vo vzdelávaní.
Z nedávnej štúdie totiž vyplynulo, že viac ako 60 percent žiakov v Európskej únii navštevuje školy bez digitálneho vybavenia. Sedemdesiat percent učiteľov zase tvrdí, že nemajú k dispozícii školenia potrebné na využívanie digitálnych technológií v rámci výučby v triede a pri príprave na vyučovanie.
„Európska komisia podporuje budovanie infraštruktúry rýchleho internetu. Žiaľ, Slovensko finančné prostriedky vyčlenené na túto oblasť nevyužilo tak, ako bolo naplánované, a presunulo ich do iných oblastí. Ale podaná ruka je tu aj naďalej,“ hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek, pričom upozorňuje na skutočnosť, že vo viac ako 700 obciach stále nie je technicky možné pripojiť sa na rýchly internet.
Výsledkom je, že státisíce ľudí nemôžu využívať služby širokopásmového internetu, a teda ani dostať sa k všetkým výhodám, ktoré prináša internet.
Internetová ekonomika sa bude v najbližších rokoch výraznejšie podieľať na hrubom domácom produkte aj na Slovensku. Internet do slovenského hospodárstva prispel vlani odhadom sumou 2,3 miliardy eur. Odvetvie digitálnej ekonomiky na Slovensku v treťom štvrťroku tohto roka zamestnávalo zhruba 48–tisíc zamestnancov. Do roku 2016 by mala internetová ekonomika dosiahnuť úroveň 4,5 percenta výkonu ekonomiky, teraz je niečo nad troma percentami. Napríklad v susednej Českej republike pritom tvorila internetová ekonomika už v minulom roku práve 4,5 percenta HDP, priemer v Európskej únie bol 4,1 percenta.
Slovensko podľa štúdie zaostáva vo viacerých ukazovateľoch, ktoré ovplyvňujú veľkosť internetovej ekonomiky, napríklad v používaní rýchleho pripojenia k internetu, online aktivitách medzi firmami navzájom, v kvalite e–commerce služieb, v úrovni internetového marketingu či v implementácii verejných online služieb.
„Od štátu občan očakáva, že tak ako napríklad v banke si aj na úrade dokáže vyriešiť svoju agendu rýchlo a efektívne. Musíme však konštatovať, že v súčasnosti štát nie je lídrom v oblasti zavádzania progresívnych IKT riešení, ale iba postupne dobieha úroveň informatizácie súkromnej sféry,“ uviedla Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa ministerstva školstva. Zároveň však dodáva, že Slovensko ako aktuálne predsedajúca krajina V4 sa chce zamerať práve na kybernetickú bezpečnosť a digitálnu ekonomiku ako príležitosti na tvorbu nových pracovných miest, podporu podnikania v regiónoch a obnovenie ekonomického rastu.
V poslednom období začali aj slovenské malé a stredné podniky investovať do online obchodu, resp. zakladajú si e–shopy a zdokonaľujú svoje webové stránky s cieľom prilákať viac zákazníkov. Internetu pritom momentálne pomáha súčasná ekonomická situácia v krajine. Spotrebitelia sa snažia čo možno najviac ušetriť, a hľadajú preto čo najlacnejšie alternatívy svojich nákupov.
Internetový obchod vo väčšine prípadov umožňuje nákup za nižšie ceny v porovnaní s nákupom v kamenných obchodoch. Počet online nakupujúcich tvorí momentálne minimálne 44 percent používateľov internetu. Majú na to svoje dôvody. Na internete sa dá často nakúpiť lacnejšie ako v kamenných predajniach.
„V súčasnosti sú ceny pre zákazníkov veľmi výhodné. V krátkodobom horizonte bude stále dochádzať k tuhému konkurenčnému boju o podiel na trhu, z čoho bude ťažiť zákazník,“ hovorí Michal Vala, prevádzkový riaditeľ e–obchodu Hej.sk. Na druhej strane to však znamená aj to, že presadiť sa nepodarí každému. Podľa odhadov investora Jiřího Hlavenku „prevažná väčšina e–shopov funguje s minimálnymi ziskami alebo so stratou. A to dlhodobo“.