Robí Slovensko kroky k naplneniu tohto cieľa?
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že stojíme v podstate iba na začiatku digitálnej éry a využitia internetu. Navyše, toto odvetvie rastie úplne samo, takmer na zelenej lúke, bez akejkoľvek podpory štátu. A to je aj dobre, pretože to je to posledné, čo digitálny priemysel potrebuje. Istým spôsobom už dosť spravili svoje aj eurofondy, ktoré podľa nás digitálny priemysel na Slovensku výrazne ovplyvnili. A nie vždy iba v pozitívnom smere.
V ktorej oblasti v rámci podpory digitálnej ekonomiky máme problémy?
Najvýraznejšie asi v príprave IKT (Informačné a komunikačné technológie, pozn. red.) odborníkov a ani projekty eGovernmentu nenapredujú tak, ako by sa očakávalo.
Kde sme v porovnaní s EÚ? Ako je na tom podpora digitálnej ekonomiky na európskej úrovni?
Ako v ktorých oblastiach. Ak porovnávame počet mobilov na obyvateľa či kvalitu internetového pripojenia, sme na tom veľmi dobre. Žalostne sú na tom však elektronické služby verejnej správy, komunikácia štátu s občanom, administratívne zaťaženie obyvateľov i firiem. Problémy sú v korupcií a pritom odpoveď sa priam ponúka sama, vďaka IKT dokáže štát nielen ušetriť, ale často aj stransparentniť a skvalitniť život občanom i sebe.
Teda v tomto smere Slovensko pokroky nezaznamenáva?
Skôr ako o pokroku by sme mohli hovoriť o pozvoľnom vývoji. Elektronických služieb verejnej správy je zatiaľ skôr žalostne málo, v ideálnom stave ešte nie je ani legislatíva. Ľudom tak chýba aj motivácia, aby sa o ne zaujímali, žiadali si ich a vytvárali tak väčší tlak na ich rozširovanie či zabezpečenie napríklad potrebného pripojenia aj komerčne nezaujímavých miest a obcí.
Aký má IT potenciál pri tvorbe nových pracovných miest?
Bez preháňania, obrovský. Nielen z pohľadu Európy, ale už dnes naši členovia hovoria o ďalších tisíckach pracovných miest. Európa hovorí o státisícoch miest do roku 2020 v blízkej budúcnosti a situácia je taká, že na trhu je IT–čkárov nedostatok. Nielen u nás.
Prečo je podpora digitálnej ekonomiky do budúcnosti taká dôležitá?
Ide o oblasť s vysokou pridanou hodnotou. Ak si napríklad porovnáme prínos automobilového priemyslu a digitálneho priemyslu pre slovenskú ekonomiku, tak IKT odvetvie s takmer 2/3 zamestnancov má násobne vyššie odvody a prínos pre HDP. Taktiež budúcnosť digitálneho priemyslu je takmer stopercentne zabezpečená, podiel elektroniky a aplikácií rastie nielen v samotnej výrobe, ale aj v produktoch.
Má väčší rastový potenciál ako iné odvetvia?
Určite áno, a nie je vyslovene závislá od inej infraštruktúry, nerastných bohatstiev či členitosti krajiny. Ak firmy či jednotlivci majú dobré pripojenie na internet, môžu často mnoho vecí robiť takmer odkiaľkoľvek, zháňať si tak finančné zdroje, zadávať výrobu tam, kde je to efektívne a podobne. Startupy sú dobrým príkladom.
Sú v rámci IT oblasti dobre pripravovaní už žiaci v školách?
Nechcem znieť veľmi kriticky, ale o dobrej príprave nemôžeme hovoriť. Kým ešte v mojich študentských časoch bola „informatika“ o programovaní a tvorení, dnes máme skôr pocit, že počas týchto hodín sa študenti maximálne zoznamujú so sociálnym sieťami, s ktorými majú možno až pridobré vzťahy aj bez toho. Veľký problém je aj v kvalite učiteľov a ich príprava, chýbajú investície do pedagogického personálu, ich priebežné vzdelávanie. Slovensku zúfalo chýba koncepcia prípravy nielen IKT profesionálov, ale treba si uvedomiť aj to, že bez základov sa dnes už veľmi ťažko uplatňujú aj pracovníci iných odvetví. Elektronické zručnosti sa stávajú nevyhnutnými pre takmer všetky odvetvia a oproti minulosti potrebuje každá firma správcu svojej siete či účtovníka.