Slovenské banky obstáli v záťažových testoch

Slovenské banky majú dostatok peňazí na prekonanie prípadnej tri roky trvajúcej krízy. Domáce finančné domy totiž bez problémov zvládli stresové testovanie Európskej centrálnej banky.

26.10.2014 16:39 , aktualizované: 18:00
debata (4)

V krajinách používajúcich spoločnú menu euro pritom neuspelo až 25 zo 130 testovaných finančných domov. Za bezpečnosťou slovenských bánk stoja vysoké zisky dosahované z bankových poplatkov, vysoké úroky hlavne pri spotrebných pôžičkách a obozretné investovanie voľných peňazí.

„Výsledky komplexného hodnotenia Európskej centrálnej banky potvrdili, že slovenské banky sú stabilné, dôveryhodné a zdravo fungujúce. V porovnaní s inými európskymi bankami dosahujú vo väčšine ukazovateľov priaznivejšie výsledky,“ povedal guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch.

zväčšiť
banky, testy ECB, graf

Európska centrálna banka na Slovensku testovala tri najväčšie banky Slovenskú sporiteľňu, VÚB banku a Tatra banku. „Tento výsledok je dôkazom výbornej kondície slovenských bánk aj napriek externým rizikám a ekonomickým problémom v eurozóne. Banky sú zdravé s komfortnými rezervami vytvorenými pre prípad negatívnych šokov,“ reagoval slovenský minister financií Peter Kažimír.

Pozitívnou správou pre slovenskú ekonomiku je, že záťažové testy zvládli aj všetky zahraničné matky slovenských bánk. Finančné trhy sa pôvodne obávali, že pre veľké straty v Maďarsku by niektoré matky slovenských bánk mohli neuspieť, no nakoniec sa tak nestalo. Jediná neúspešná rakúska banka Volksbank ešte takmer pred dvoma rokmi predala svoje slovenské pobočky Sberbank.

Belgická Dexia uzatvorila obchod s finančnou skupinou Penta, čím na Slovensku prišlo v roku 2012 k vytvoreniu Prima banky. Belgická Axa zas umožnila svojim klientom pri odchode zo Slovenska v roku 2013 jednoducho prestúpiť do UniCredit banky. Zvyšných 22 neúspešných bánk nikdy nepôsobilo na slovenskom finančnom trhu.

Zverejnenie stres testov Európskej centrálnej banky môže na finančných trhoch najväčšie problémy spôsobiť Taliansku. V tejto krajine totiž testami neprešlo až deväť finančných domov. Najviac peňazí (2,1 miliardy eur) chýba talianskemu finančnému domu Monte dei Paschi di Siena, ktorý je najstaršou bankou na svete. Taliansko navyše v druhom štvrťroku 2014 vykázalo zo všetkých krajín Európskej únie najvyšší dlh v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP). Konkrétne na úrovni 133,8 percenta HDP. Na porovnanie, dlh Slovenska je aktuálne na 54,6 percenta HDP.

Bývalý guvernér českej Českej národnej banky a súčasný europoslanec Luděk Niedermayer očakáva, že výsledky stres testov prinesú upokojenie finančných trhov.

„Dúfajme, že banky budú ochotné viac do ekonomiky požičiavať, pretože to nám trochu chýba,“ podotkol Niedermayer.

Viac peňazí do ekonomiky sa obávajú nalievať hlavne finančné domy z krajín nachádzajúcich na juhu Európskej únie. Takýto prístup brzdí ekonomický rast, no a odstrániť obavy má práve testovanie Európskej banky, ktoré odhalí slabé finančné domy a prinúti ich získať chýbajúce peniaze.

Podľa Európskej centrálnej banky si 12 neúspešných bánk obstaralo chýbajúcich 15 miliárd už koncom minulého roka. Problémových tak ostáva „len“ 13 bankových domov, ktoré majú dva týždne na to, aby Európskej centrálnej banke oznámili, ako získajú chýbajúcich 10 miliárd eur.

Konečné slovo budú mať finančné trhy, ktorých reakcia na zverejnenie testov Európskej centrálnej banky bude známa až v pondelok, keďže počas nedeľňajšieho zverejnenia výsledkov boli burzy zatvorené.

Ak by finančné trhy reagovali príliš veľkým prepadom cien akcií a požadovaním vysokých úrokov za kupovanie dlhopisov štátov Európskej únie, dá sa očakávať zásah Európskej centrálnej banky. Tá spustením tlačenia nových peňazí v decembri 2011 zabránila kolapsu európskeho bankového sektora.

Cieľom testovania sily bánk nachádzajúcich sa v eurozóne je vytvorenie prvej spoločnej bankovej únie.

Ďalším pilierom je vyplatenie vkladov ľudí do výšky 100-tisíc eur v prípade krachu akejkoľvek banky nachádzajúcej sa v krajine používajúcej spoločnú menu euro. O svoje peniaze sa tak nemusia obávať bežní ľudia s peniazmi uloženými v niektorej v stres testoch neúspešnej banke.

Posledným, tretím, pilierom je vytvorenie spoločného rezolučného fondu, do ktorého banky nachádzajúce sa v krajinách eurozóny v priebehu najbližších 10 rokov odvedú 50 miliárd eur. V prípade ďalšej krízy sa tak na záchranu finančných domov už nebudú skladať daňoví poplatníci, ale samotné banky.

Článok z agentúr bol nahradený redakčným článkom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #banky