V rozpočte na rok 2015 chýbajú zatiaľ aj peniaze na sociálne byty, podporu zdravotníctva či rozšírenie diaľnice z Bratislavy do Trnavy. Daň ide bankám dole napriek tomu, že za prvých osem mesiacov tohto roka im narástol medziročne čistý zisk o 4,1 percenta na 406 miliónov eur. Zisky našich bánk putujú ich zahraničným matkám.
Súčasná vláda stanovila bankový odvod od roku 2013 na 0,4 percenta z vkladov. Zároveň bankám sľúbila, že keď z dane natečie 500 miliónov eur, čo sa stalo v júli tohto roka, odvod klesne na 0,2 percenta. Vláda chce sľub dodržať. Na druhej strane podobne pôvodne sľúbil kabinet dočasnú daň pre firmy v telekome, energetike, vo farmácii či v poisťovníctve, ale neskôr ju predĺžil. Tiež sa odložil prísľub o znížení DPH od januára 2015. Prečo má klesnúť daň práve bankám, nie je jasné.
„Nemyslím si, že súčasný bankový odvod by bol príliš vysoký. Domáce banky majú na rozdiel napríklad od živnostníkov dostatok peňazí na platenie vyšších daní,“ hovorí ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.
Ekonóm Baláž podotýka, že zavedenie bankovej dane nespôsobilo žiadne dramatické zmeny. „Samozrejme, vyššie dane sa môžu premietnuť do ceny úverov, ale vysoké úroky pri pôžičkách boli na Slovensku aj pred zavedením bankového odvodu,“ dodáva.
Kým banky nechá vláda vydýchnuť, podnikatelia majú platiť viac. V rámci snahy o zníženie únikov daní sa má dnes schvaľovať veľký balík zmien v zákone o dani z príjmov. Zavedú sa napríklad povinné pokladnice, vyššie odpisy pre podnikateľov. Tak chce vláda financovať balíček 15 pozitívnych opatrení v oblasti rastu miezd či bezplatného cestovania vlakmi.
Bankový odvod zaviedol v roku 2012 ešte exminister financií Ivan Mikloš. Banky platili 0,4 percenta z vybraných pasív. Vláda Roberta Fica stanovila na jeseň 2012 najprv dočasný mimoriadny bankový odvod a neskôr od januára 2013 navýšila riadny odvod tak, že jeho výška bola 0,4 percenta z vkladov, čím sa daň zvýšila.
„Ministerstvo financií v súčasnosti neuvažuje nad zachovaním 0,4 percenta sadzby v nasledujúcich rokoch, respektíve neuvažuje nad zmenou nastavenia postupného znižovania sadzby osobitného odvodu v zmysle uvedeného zákona o osobitnom odvode,“ povedala Alexandra Gogová, hovorkyňa Ministerstva financií SR. Peniaze z odvodu spravuje špeciálny fond ako rezervu pre prípad, že by banky čelili problémom.
„Slovensko aj po zákonnej úprave sadzby bankového odvodu bude mať stále najvyšší odvod v eurozóne, napríklad v porovnaní s Nemeckom viac ako 6-krát vyšší,“ upozornil Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie. Na vysoké riziká spojené s nadmerným zdaňovaním bánk slovenskú vládu dlhodobo upozorňuje Medzinárodný menový fond. „Platí, že zavedenie špeciálnych odvodov znamená menej peňazí na úvery a podporu ekonomiky. Tiež zdraženie úverov najmä pre rizikovejšie skupiny klientov,“ uviedol hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.
Slovenské banky navyše od budúceho roku čakajú nové dane súvisiace s prípravou jednotnej bankovej únie. „Naše banky budú v roku 2015 platiť do národného rezolučného fondu, pôjde približne o sumu, ktorú uvádzate (28 miliónov eur, pozn. red.), presná čiastka bude známa neskôr,“ priblížila Martina Solčányiová z Národnej banky Slovenska. Táto nová daň bude od začiatku roka 2016 prúdiť do Jednotného rezolučného fondu, kam majú všetky banky štátov používajúcich spoločnú menu euro odviesť za 10 rokov 55 miliárd eur.
Popri tejto dani budú slovenské finančné domy aj naďalej platiť slovenský bankový odvod vo výške 0,2 percenta. K ďalšiemu poklesu o polovicu príde až po tom, čo zaplatia 750 miliónov eur a k úplnému zrušeniu bankovej dane dôjde po odvedení 1 miliardy eur. Slovenské banky tiež zasiahnu zmeny v zákone o daní z príjmov spojené napríklad s predĺžením doby odpisovania budov. Po zaplatení všetkých nových daní tak zníženie daňového zaťaženia slovenských bánk môže skončiť na sume 50 miliónov eur.
„Otvorená zostáva otázka prípadného zavedenia dane z finančných transakcií, keďže stále prebiehajú rokovania na úrovni Európskej únie,“ povedala Zuzana Eliášová, hovorkyňa ČSOB banky. Táto daň mala pôvodne slovenskému finančnému sektoru zobrať 30 až 50 miliónov eur za rok. V hre sú aj miernejšie verzie minimálne zasahujúce slovenský bankový sektor. Štáty EÚ sa však pre nesúhlas Veľkej Británie stále nevedia dohodnúť na termíne zavedenia dane z finančných transakcií a môže sa stať, že táto daň nakoniec vôbec nebude.
Zo susedných krajín daň z finančných transakcií v súčasnosti platí len v Maďarsku. Vyššie zdaňovanie bánk má v EÚ vytvoriť dostatok peňazí na to, aby sa v budúcich krízach nemuseli na záchranu finančných domov skladať daňoví poplatníci. Jednotná banková únia tiež všetkým občanom EÚ zabezpečí v prípade krachu banky vyplatenie celého vkladu do výšky 100-tisíc eur. Posledné záťažové testy v eurozóne ukázali, že 25 bánk nie je pripravených na prípadnú krízu. Slovenské banky v testoch Európskej centrálnej banky obstáli.