O týždeň 17. novembra bude presne 25 rokov od nežnej revolúcie z roku 1989. Vtedy sa začal proces, ktorý viedol v roku 1993 do osamostatnenia pôvodne dvoch spoločných národov. Slovensko, kde sa za socializmu žilo podobne ako v Česku, po rozdelení republiky začalo postupne zaostávať.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Mladší a ešte mladší…
Vrcholom bol rok 1998, keď bol priemerný plat na Slovensku o 20 percent nižší a slovenská koruna bola ešte o ďalších 20 percent slabšia ako česká. Aktuálne však už priemerný Čech zarába po prepočte na eurá 920 eur, čo je len o sedem percent viac ako priemerný Slovák (860 eur ) a Slovensko je na najlepšej ceste o pár rokov Čechov dokonca v životnej úrovni predbehnúť.
Problémom však je, že k priemernej mzde má v Česku blízko podstatne viac ľudí ako na Slovensku, kde sú výraznejšie regionálne rozdiely. Dobiehanie Česka tak nepôjde bez ďalšieho poklesu aktuálne vyše 12-percentnej nezamestnanosti, kým u susedov je bez práce len sedem percent ľudí.
To, ako Čechov dobiehame, ilustruje čas, ktorý priemerný zamestnanec pracuje na to, aby jeho výplaty stačili na kúpu Škody Fabia. Kým v roku 1997 Slovák na auto pracoval 29 mesiacov, teraz je to 11 mesiacov. Čech musel odrobiť v roku 1997 21 mesiacov a teraz deväť mesiacov.
Zároveň platí, že kto má prácu aspoň za priemernú mzdu, žije sa mu na Slovensku aj v Česku lepšie ako pred rokom 1989. Aj to je však individuálne. Ak totiž niekto nemá vlastné bývanie, rozdiely sa znižujú. V roku 1989 musel totiž priemerný Slovák na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať len približne štyri dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní. Zároveň však menej pracujeme na nákup potravín a spotrebných tovarov.
Energie sú, naopak, drahšie. Dôležité tiež je, že kým za socializmu mal prácu takmer každý, teraz je nezamestnanosť vyššia. Tiež produktivita práce je teraz výrazne vyššia a ľudia trávia v práci viac času ako pred rokom 1989. Zároveň treba pripomenúť, že priemerná starobná penzia nedosahuje ani polovicu priemernej mzdy na Slovensku, čo v minulosti nebývalo.
Pocítili sme pád zbrojárstva
To, že slovenská ekonomika musí dobiehať českú, súvisí podľa ekonómov najmä s tým, ako bola v začiatkoch budovaná. Najmä industrializácia za spoločného štátu bola na Slovensku v 50. rokoch smerovaná na vojenské účely. V krajine sa umiestňovali predovšetkým zbrojovky, hutnícke závody, ťažký priemysel a výroby s nižšou pridanou hodnotou náročné na pracovnú silu.
Zmena prišla po roku 1989, keď Slovensko nedokázalo profitovať z výroby zbraní a ich vývozu. Krajina tak dopadla na ekonomické dno. Za prvé tri roky transformácie klesol hrubý domáci produkt o 23 percent. Nezamestnanosť sa zvýšila z nuly na desať percent, ceny v obchodoch narástli na dvojnásobok. Krajinu v tom čase poznačila aj kupónová privatizácia, ako aj rozdávanie podnikov za korunu.
Podľa údajov českého a slovenského Štatistického úradu sa po revolúcii prepadali ekonomiky oboch krajín, slovenská však rýchlejšie ako česká. V prípade českého hospodárstva nastal obrat až v roku 1996, keď ekonomika v porovnaní s rokom 1990 rástla o dve percentá. Na Slovensku sa začal rast zhruba od roku 1998.
Podľa hlavného investičného stratéga spoločnosti Generali PPF Invest Michala Valentíka nastúpilo Česko na skoršiu cestu rastu vďaka pravicovej vláde v deväťdesiatych rokoch, ktorá sa snažila o vyrovnaný rozpočet. Slovensko od rozdelenia sledovalo podľa jeho slov európsky socialistický trend, teda zadlžovať sa, a to kvôli populistickým vládam, ktoré si kupovali hlasy voličov prostredníctvom nadmerného míňania.
Pod pomalší rast Slovenska sa podľa jeho slov podpísalo aj slabšie vybavenie infraštruktúrou, ktorej výstavbu sa snažili politici pred rokom 1998 dobehnúť aj za cenu predraženého financovania.
Žilo sa lepšie?
Lepšie je na tom Česko v porovnaní so Slovenskom aj vo vývoji inflácie. Od roku 1999 priemerná miera inflácie u susedov nepresiahla päťpercentnú hranicu. Výnimkou bol rok 2008, keď rast cien bol na úrovni 6,3 percenta.
Inflácia na Slovensku rástla najmä koncom 90. rokov, a to aj pre uvoľnenie cien energií, ktoré zdraželi o stovky percent. Ceny tovarov a služieb v krajine napríklad v rokoch 1999 a 2000 stúpli o viac ako desať percent. Vôbec najrýchlejšie tempo, 23,2 percenta, dosiahla inflácia v roku 1993. Od roku 2005 sa drží pod piatimi percentami.
Slovensko muselo stlačiť tempo rastu cien pre zavedenie eura, spoločnú menu euro krajina zaviedla v roku 2009. „Česká republika, rovnako ako Slovensko, zaznamenala v deväťdesiatych rokoch dvojciferné tempá inflácie, ktorá sa vo februári 1993 vyšplhala až na úroveň 21,9 percenta,“ vysvetľuje hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Vysoká inflácia v 90. rokoch bola sprievodným javom prechodu z centrálne plánovaného na trhové hospodárstvo, ktoré so sebou prinieslo nielen odstránenie cenových dotácií, ale aj liberalizáciu maloobchodného trhu a cenotvorby. Mnohí Slováci majú pocit, že za spoločného štátu sa žilo lepšie.
„Bola väčšia lacnota ako teraz, aj keď výber nebol taký veľký,“ hovorí pani Božená Malá z Bratislavy. „Regulované ceny v praxi v roku 1989 vyzerali tak, že plnotučné mlieko ste mohli kúpiť za 2 Kčs, chlieb 1 kg za 4,20 Kčs, maslo 250 g za 10 Kčs, 10–stupňové pivo za 2,50 Kčs,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Na nákup pracujeme o štvrtinu kratšie
Na bežný nákup však Slováci pracujú teraz výrazne kratší čas ako pred rokom 1989. „Napríklad za nákup obsahujúci chlieb, maslo, 20 dag salámy, 20 dag eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčika, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá by sme museli v roku 1989 zaplatiť 67 Kčs, respektíve odpracovať 216 minút. V súčasnosti nás vyjde takýto nákup na 14 eur, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu kratší čas,“ komentuje analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.
Na druhej strane z kúpy nehnuteľnosti sa podľa jej slov stal za ostatných 25 rokov beh na dlhú trať. Kým pred rokom 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zadarmo alebo stáli v rozmedzí 20– až 40–tisíc Kčs, v súčasnosti dostať napríklad dvojizbový byt v odľahlejšej časti Bratislavy za zhruba 70–tisíc eur.
„Tiež však treba poznamenať, že čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky,“ poznamenala Vrabcová.
Bývanie je pre Slovákov postupne dostupnejšie aj tým, že celkovo v krajine rastie životná úroveň. „A to rýchlejšie ako v Česku. Kým Slováci pred pätnástimi rokmi dosahovali v prepočte HDP na hlavu iba približne polovicu z európskeho priemeru, tak v prípade susedného Česka to bolo až 71 percent tohto priemeru. Dnes už Čechom dýchame na chrbát,“ doplnila Vrabcová.
Pomáha najmä export
Českej ekonomike sa postupne vyrovnávame najmä pomocou rastu exportu. Slovensku sa totiž podarilo najmä po roku 1998 prilákať významných zahraničných investorov, ktorí ťahajú rast HDP rýchlejšie, ako je to v Čechách. Slovensko za to vďačí najmä automobilovému priemyslu. Krajina momentálne zarába na problémoch južných krajín, kde tamojšie automobilky zatvárajú a produkcia sa presúva na Slovensko. Našimi výhodami sú nízka cena práce, nízke bariéry pre vstup a relatívne atraktívny daňový režim.
Na strane výdavkov sme tiež Čechov prekonali nižšími sociálnymi nákladmi. Ďalšou výhodou je nižšie zadlženie verejných financií. Slovensko predbehlo Česko vo vývoji verejného dlhu už v deväťdesiatych rokoch. Reformy, ktoré prispeli k zrýchleniu hospodárskeho rastu a k zníženiu každoročného deficitu, prispeli k tomu, že z úrovne takmer 50 percent HDP v roku 2000 sa slovenský verejný dlh do konca roku 2008 znížil v relatívnom vyjadrení na 28,2 percenta HDP v roku 2008. Česko v tom roku malo verejný dlh 28,7 percenta HDP.
"Rozdielna dynamika vo vývoji verejného dlhu po roku 2008 súvisí najmä s rozdielnou rýchlosťou v tom, ako vlády v Česku a na Slovensku reagovali na cyklické prehĺbenie rozpočtových defi citov počas najvážnejšej povojnovej recesie v roku 2009,“ dodáva Vaňo.