Nebola vyvodená trestnoprávna ani politická zodpovednosť. Odlievanie verejných financií na úkor štátnej kasy zo zdravotníctva si pritom všimol Najvyšší kontrolný úrad v rokoch 2009 až 2011. Zistenia sa však príliš nemedializovali a polícia, prokuratúra, ministerstvá či vlády nekonali.
A to napriek tomu, že odhalenia boli ešte závažnejšie ako aktuálna kauza predraženého CT, ktoré bolo v Piešťanoch vysúťažené za 1,6 milióna eur. V Česku kúpili rovnaký prístroj o 1 milión lacnejšie – za 540-tisíc. V trenčianskej nemocnici však Najvyšší kontrolný úrad zistil, že vedenie nemocnice v októbri 2010 za Radičovej vlády nakúpilo CT prístroj za 2,3 milióna eur a táto cena bola podľa kontrolórov predražená až o vyše 1,1 milióna eur.
Vyplynulo to z ceny, za ktorú podobný prístroj kúpila súkromná spoločnosť. „Aj keď táto spoločnosť nebola povinná vytvoriť súťažné prostredie a postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, CT prístroj obstarala za cenu približne o 50 percent nižšiu ako FN Trenčín,“ napísal v správe Najvyšší kontrolný úrad.
Vyšetrovanie v trenčianskej nemocnici prebiehalo počas vlády Ivety Radičovej aj súčasnej vlády Roberta Fica. V Radičovej vláde patril rezort zdravotníctva KDH. Ministrom zdravotníctva bol Ivan Uhliarik. Kontrolóri napokon svoje výsledné zistenia zaslali vlani zdravotníckemu výboru parlamentu a ministerstvu zdravotníctva. Ako sa vo veci ďalej konalo či nekonalo, nie je jasné, ale správy o tom, že by za kauzu boli vyvodené nejaké vážnejšie dôsledky, verejnosti oznámené neboli.
Súčasné vedenie trenčianskej nemocnice dáva od kauzy z roku 2010 ruky preč. „Kúpna zmluva na nákup predmetného CT prístroja bola v roku 2010 uzatvorená na základe regulárneho procesu verejného obstarávania. K rozhodnutiam minulého vedenia sa nevieme vyjadriť,“ povedala Lucia Mizeráková, hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín. Nemocnici opozícia v parlamente vyčítala aj kúpu CT prístroja zrealizovanú tento rok za 1,3 milióna eur.
Nemocnica tvrdí, že CT z roku 2010 malo výpadky, čo spôsobovalo prevádzkové problémy, a preto kúpili ďalšie.
„Po uvedení nového CT do prevádzky, budú v prevádzke obe zariadenia paralelne,“ dodáva Mizeráková. Novozakúpené CT je podľa nemocnice zariadenie „nižšej kategórie“. Vzhľadom na veľkú spádovú oblasť nemocnice sa majú dve CT uplatniť.
Ku kúpe drahého CT prístroja prišlo pred viac ako štyrmi rokmi v Trenčíne z dôvodu, že vo verejnom obstarávaní nakoniec predložil ponuku len jeden záujemca. Nejde o ojedinelý prípad. Na problém jedného záujemcu v nemocničných tendroch upozorňuje aj analýza Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Za roky 2009 až 2012 sa viac ako dve tretiny obstarávaní realizovali v tendroch len s jedným uchádzačom a nemocnice takto vyplatili 563 miliónov eur. Ak by súťažilo viac uchádzačov, mohlo sa podľa prepočtov spomínaného inštitútu ušetriť až 116 miliónov eur.
Pol milióna mimo zákon
Ministerstvo zdravotníctva odsúhlasilo Fakultnej nemocnici Trenčín obstarávanie CT prístroja s predpokladanými nákladmi 1,6 milióna eur. Z ôsmich záujemcov predložil nakoniec ponuku len jeden uchádzač a po rokovaniach konečná cena stúpla v roku 2010 takmer na 2,3 milióna eur. V správe Najvyššieho kontrolného úradu sa ďalej píše, že Fakultná nemocnica v Trenčíne vykazovala v rokoch 2009 až 2011 na prístroji RTG Chiralux 2 v obstarávacej cene 10 326 eur technické zhodnotenie v sume 466 238 eur.
„Bolo zistené, že reálne nešlo o technické zhodnotenie, ale do používania bol zaradený nový prístroj Chiroskop 2000 v obstarávacej cene 466 238 eur, ktorý bol obstaraný bez použitia postupov verejného obstarávania,“ píše sa v správe NKÚ.
Fakultná nemocnica Trenčín si tiež v 14 prípadoch obstarávania zdravotníckej techniky, ktorá bola dodaná po termíne, neuplatnila zmluvné úroky z omeškania.
Pochybenia aj v Trnave
Pochybenia boli nájdené aj v iných nemocniciach. Závažnejšie zistenia našiel NKÚ okrem Trenčína aj v Bratislave, Košiciach a Trnave. Menšie účtovnícke nedostatky v Nových Zámkoch, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove.
Fakultná nemocnica v Trnave podľa NKÚ na základe výsledkov verejného obstarávania uzatvorila kúpnu zmluvu na dodanie celotelového denzitometra s uchádzačom, ktorý ako jediný predložil ponuku v rámci podlimitnej zákazky. Predtým mala prístroj prenajatý. V čase, keď si nemocnica na dva roky prenajala dezintometer, bola jeho cena necelých 166–tisíc eur. Po dvoch rokoch používania ho nemocnica od prenajímateľa kúpila za 168–tisíc eur.
„V kúpnej zmluve boli zahrnuté aj náklady na dovoz, inštaláciu a zaškolenie obsluhy, ktoré predávajúcemu nevznikli. Zmluvné podmienky týmto nezodpovedali reálnemu plneniu dodávky,“ napísal NKÚ. Nemocnica nakoniec už vykonané stavebné práce nezaplatila.
„Nákup denzitometra realizovalo v roku 2011 bývalé vedenie nemocnice. Po kontrole NKÚ pristúpilo v roku 2013 súčasné vedenie Fakultnej nemocnice Trnava na základe jednaní s dodávateľom k uzatvoreniu dodatku ku kúpnej zmluve, ktorého predmetom bolo okrem iného zníženie ceny o dopravné náklady, inštaláciu, uvedenie do prevádzky a zaškolenie obsluhy,“ reagoval Matúš Stračiak, hovorca Fakultnej nemocnice v Trnave.
Jedna ponuka v tendri nestačí
Pre Univerzitnú nemocnicu v Bratislave realizovala v rokoch 2009 až 2011 verejné obstarávania externá spoločnosť. Tá podľa Najvyššieho kontrolného úradu pri obstarávaní dialyzačných prístrojov nedodržala termíny a verejné obstarávanie malo byť preto zrušené.
„Ponuka, ktorú predložil jediný uchádzač, bola vypracovaná skôr, ako uplynula lehota na zasielanie žiadostí o súťažné podklady a bola doručená o 14 dní skôr ako boli uchádzačom doručené súťažné podklady,“ napísal v správe NKÚ. Aj v tomto prípade bol porušený zákon o verejnom obstarávaní.
Univerzitná nemocnica Košice zase podľa NKÚ obišla zákon o verejnom obstarávaní tým, že nesprávnym určením predpokladanej ceny obstarala zdravotnícku techniku za 1,32 milióna eur. Kým v ostatných odvetviach slovenského hospodárstva sa do jedného tendra prihlásia priemerne traja uchádzači, tak v prípade nemocníc pripadá na jednu vyhlásenú súťaž priemerne len 1,7 ponuky.
Transparentnosť by sa mohla zvýšiť tým, že nemocniciam by sa mohol sťažiť nákup, ak súťaž prebehne len s jedným uchádzačom.
„V takom prípade by sa mohol podmieňovať nákup súhlasom zriaďovateľa, podliehať automatickej kontrole Úradu pre verejné obstarávanie či zo strany obstarávateľa povinne vysvetľovať, prečo je v tendri účastný len jeden uchádzač,“ myslí si Peter Goliaš z inštitútu Ineko.
„Ministerstvo zdravotníctva SR ako hlavný zriaďovateľ nemocníc by mal tiež zaviesť pravidelné porovnávanie (benchmarking) cien nákupov väčších položiek u najväčších obstarávateľov,“ dodáva.