Po bankovej únii začala komisia pracovať aj na energetickej únii. Čo je jej podstatou?
Ako je v Európskej únii garantovaný voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu, tak chceme zabezpečiť aj voľný pohyb energií. Na to treba odstrániť bariéry na spoločnom trhu. Tieto bariéry sú fyzické, ako je chýbajúce kvalitné prepojenie sietí alebo existencia tzv. energetických ostrovov. To sú izolované časti únie, napríklad pobaltské krajiny. Zároveň je to spôsob, ako diverzifikovať zdroje energií. Sú krajiny, ktoré sú až na 90 percent závislé od dovozu energií z východu. Koncept energetickej únie chcem predstaviť už čoskoro. Pre takúto veľkú úlohu však treba solídnu politickú podporu zo strany všetkých členských krajín a Európskeho parlamentu.
Pre túto úlohu vznikol inštitút Európskej energetickej diplomacie?
Súčasťou energetickej únie je aj skvalitnenie jednotného postupu Európskej únie v diskusii s našimi zahraničnými partnermi. Dúfam, že sa nám tak podarí presvedčiť aj kľúčových hráčov na energetickom trhu, či už ide o štáty, alebo o významné firmy. V prvom rade potrebujeme zvýšiť vzájomnú informovanosť a transparentnosť, aby sme boli schopní vyhnúť sa tomu, že pri bilaterálnych rokovaniach sú krajinám nanútené podmienky, ktoré by inak neakceptovali. Musíme sa správať ako najväčší energetický klient na svete. Krajiny EÚ ročne platia za dodávky energií viac ako 400 miliárd eur.
Výsledkom energetickej únie teda má byť zabezpečenie vyššej energetickej bezpečnosti a zaistenia dodávok energií?
Určite je to jeden z kľúčových cieľov. Vychádzame z poučenia z roku 2009 (odstávka dodávok plynu z Ruska – pozn. red.) a vlastne každú zimu zažívame veľké napätie – budeme mať plyn, nebudeme mať plyn? Ako to zvládne naša ekonomika? Táto neistota sa negatívne podpisuje na celkovej atmosfére v európskej ekonomike a myslím si, že Európska únia by v 21. storočí nemala mať takéto problémy.
Mohla by energetická únia priniesť nižšie ceny energií? Lebo práve na vysoké ceny energií sa často sťažujú aj slovenské firmy a podnikatelia.
Najlepším nástrojom na znižovanie cien je väčšia konkurencia na trhu. No bohužiaľ energetický trh v Európe je stále dosť fragmentovaný. Stále tu pretrvávajú technické aj kompetenčné problémy. Okrem toho, že chýbajú fyzické prepojenia, často sú problémom aj rozdielne podmienky v jednotlivých krajinách. Či už sú to národní regulátori alebo správcovia prenosových sústav. Niekedy aj jednoduchá operácia medzi dvoma krajinami je nakoniec veľmi komplikovaná, lebo používajú iné označenia, inú legislatívu. To má riešiť tretí energetický balíček, ktorý však ešte nebol implementovaný. Cieľom je, aby mal zákazník, teda človek alebo firma, oveľa väčší výber medzi dodávateľmi energií. Tým by vzrástla konkurencia a určite by to prinieslo pokles cien. Stačí sa pozrieť na veľkoobchodné ceny energií. Tie sú porovnateľné s cenami v USA. Ale konečná cena pre spotrebiteľov je niekedy dvoj-, troj- aj štvornásobne vyššia.
Už niekoľko mesiacov sa rieši otázka závislosti Európy, a o to viac Slovenska, od dodávok plynu z Ruska. Aké sú najschodnejšie možnosti diverzifikácie dodávok tejto suroviny?
V prvom rade som rád, že sa podarilo dosiahnuť dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom, ako preklenúť toto zimné obdobie. Rusko Ukrajine odpustilo platenie cla vo výške 100 dolárov za tisíc kubických metrov. Takže cena, za ktorú teraz Ukrajina nakupuje plyn, je na trhovej úrovni. No samozrejme z dlhodobého hľadiska je potrebné, aby sme dokončili všetky projekte zahrnuté v Európskej energetickej stratégii. To znamená najmä dokončenie severo-južného prepojenia, ktoré umožní aj Slovensku výrazne lepšie diverzifikovať dodávky plynu, lebo sa bude môcť napojiť na terminály LNG plynu na severe aj juhu Európy.
Rusko je síce závislé od exportu ropy a plynu, ale v súčasnej dobe je dosť ťažko čitateľné. Myslíte, že by sa v blízkej budúcnosti mohli vzťahy EÚ a Ruska štandardizovať do prehľadnejšej podoby?
Ja v to pevne dúfam a je aj veľkým želaním EÚ, aby sme pokračovali v deeskalácii napätia ukrajinsko-ruských vzťahov. To je základnou podmienkou, aby sa aj vzťahy Ruskej federácie a únie dostali späť do normálu. Európa je do veľkej miery závislá od dodávok energií z Ruska, ale na druhej strane ruský rozpočet sa z 52 percent napĺňa predajom plynu a ropy. Energie tvoria 70 percent ruského exportu. Ako som však povedal, kľúčové je usporiadanie vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou.
Napriek tomu, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na dodávkach plynu, Slovensko stále, aj dnes (5. novembra), dostáva o 50 percent menej plynu, ako by malo. Viete bližšie konkretizovať podstatu tohto problému?
Presnejšiu informáciu, ako oficiálne spomenuté technické prekážky, nemám. No aj minister hospodárstva Pavol Pavlis bol ubezpečený, že Rusko bude rešpektovať uzavretý kontrakt a naplní všetky záväzky, ktoré má. Určite je to však jedna z tém, ktoré môžu byť pri ďalších rokovaniach vznesené. Predsa aj v takýchto zložitých časoch je nutné rešpektovať kontrakt. Veľmi dobre som si všimol vyjadrenie ruského ministra Alexandra Novaka, ktorý pri podpise rusko-ukrajinskej dohody viackrát povedal, že Rusko chce byť vnímané ako spoľahlivý dodávateľ energií. Slovensko je pritom pre Rusko významný partner pre transport plynu ďalej do Európy.
Plánovaný južný plynovod Southstream by bol priamou konkurenciou pre plynovod Družba. Stále platí zamietavý postoj Európskej komisie k tomuto projektu?
Čo sa týka plynovodu Southstream (Južný prúd), tam sú zo strany Európskej komisie vznesené dve základné pripomienky. Prvá je, že nie je možné realizovať na území Európskej únie taký významný projekt bez toho, aby pri ňom nebolo rešpektované európske právo. To by nebolo akceptovateľné nikde vo svete. Druhou veľmi dôležitou otázkou je aj to, akým spôsobom by vybudovanie Southstreamu pomohlo k diverzifikácii energetických zdrojov pre EÚ. A keďže ide o toho istého dodávateľa, o ten istý zdroj plynu, tak viac-menej nevidíme pridanú hodnotu takéhoto projektu.
Medzivládny panel pre klimatické zmeny IPCC tvrdí, že klimatické zmeny zvládneme, len ak do roku 2100 prestaneme úplne používať fosílne palivá, ako je ropa, uhlie či plyn. Vidí komisia do takejto vzdialenej budúcnosti?
Dnes už nikto nemôže spochybňovať vedecký potvrdený skleníkový efekt, ktorý spôsobuje extrémne výkyvy počasia. Prináša to obete na životoch aj obrovské finančné náklady, ktoré krajiny musia vynakladať na spôsobené škody. Preto je strategickým cieľom dekarbonizácia ekonomiky a do roku 2050 by sme mali znížiť emisie skleníkových plynov o 50 až 90 percent. Zároveň vidíme, ako závislosť od dovozu fosílnych palív znižuje konkurencieschopnosť európskych ekonomík. Teplota zatiaľ stúpla o 0,8 °C a vidíme, čo sa deje. Rast teploty o 2 °C by preto zrejme mal katastrofálne dôsledky a spôsobené škody by boli pre niektoré krajiny nereparovateľné.
Často sa v tomto ohľade hovorí o využívaní obnoviteľných zdrojov energie, ale akú úlohu má zohrávať jadrová energia?
Vzhľadom na to, že ide o veľmi citlivú otázku, členské krajiny sa dohodli na základnej zásade, že energetický mix, teda, akým spôsobom si budú generovať energiu, je na samostatnom rozhodnutí tej-ktorej krajiny. Z 28 členských krajín sa jadrová energia využíva v 16 a 14 ju považuje za veľmi významnú súčasť energetického mixu a nízkouhlíkovú technológiu, ktorú chcú využívať naďalej.
Keď sa robili scenáre, ako sa dopracovať k tým 80 až 90 percentám zníženia emisií, v troch scenároch z piatich jadrová energetika figurovala. Preto si myslím, že krajiny, ktoré do jadra investovali alebo investujú, si ju ponechajú ako nízkouhlíkový zdroj elektrickej energie. Samozrejme, pri jadrovej energii je veľmi dôležitá bezpečnosť. Preto sa aj robili rozsiahle záťažové testy, aby sme uplatnili používanie najmodernejších technológií a poučili sa z toho, čo sa stalo vo Fukušime.
