Únia stojí pred hrozbou ďalšej recesie. Prečo sú také dôležité štrukturálne reformy?
Prinášajú stabilný hospodársky rast. Napríklad reforma trhu práce, posilnenie a skvalitnenie verejnej správy a odstraňovanie bariér konkurencieschopnosti. To bude znižovať aj ekonomické rozdiely medzi európskymi krajinami, ktoré sú v súčasnosti v mnohých prípadoch výrazné. V tomto smere je dobrým príkladom napríklad Írsko, ktoré sa aj napriek tomu, že ešte vlani dočerpávalo medzinárodnú finančnú pomoc, teraz dostalo medzi európskych lídrov v hospodárskom raste. Krajina urobila viaceré reformy, či už v oblasti sociálneho systému, školstva, zdravotníctva, trhu práce a dôchodkov. Napríklad štyri roky boli zmrazené platy vo verejnej správe.
Dá sa to zaviesť plošne na všetky krajiny?
Každá krajina je iná, má svoje špecifiká a svoje problémy. Napríklad Francúzsko v tomto smere potrebuje prioritne reformu trhu práce a školstva a prepustiť veľkú časť štátnych zamestnancov, resp. okresať štátnu správu. V prípade Slovenska by som povedal, že by ste mali zreformovať školský systém, ktorý sa mi zdá zastaraný. Najmä čo sa týka prípravy študentov na budúce povolanie. Je nutné, aby bola prax prepojená s vyučovaním a aby zo škôl vychádzali ľudia, ktorí sú potrební na trhu práce, a nie kvantum absolventov s chabými vedomosťami bez praxe a ešte k tomu bez budúceho uplatnenia.
Štrukturálne reformy si však vyžadujú čas a sú na začiatku príliš bolestivé, čo odrádza politikov vo viacerých krajinách.
Práve preto čelíme ďalšej hrozbe príchodu recesie. Pretože sa politici obávajú robiť nepopulárne opatrenia. Sme svedkami pomalého európskeho rastu, ktorý je navyše ohrozený geopolitickým napätím a ruskými sankciami. Z ďalšej recesie by sa Európa dostávala podstatne ťažšie, ako sme boli svedkami znovupostavenia sa na nohy dosiaľ.
Ako by sa mal podľa vás naštartovať rast v Európe?
Potrebujeme nastoliť kombináciu troch dôležitých vecí. V prvom rade dodržiavanie fiškálnych pravidiel bez výnimky, aby sme znížili vysoké zadlženie v európskych krajinách. Vlády musia takisto konečne pristúpiť k štrukturálnym reformám. A potom môžeme podporiť ekonomický rast v najbližších rokoch aj pumpovaním peňazí do rôznych iniciatív a projektov na tvorbu nových pracovných miest, najmä pre mladých ľudí.
Myslíte si, že nastavené fiškálne pravidlá pre eurozónu sú dostatočné?
Podľa môjho názoru nie sú dostatočné. Vidíme to najmä teraz, keď sa únia rúti do ďalšej recesie. Krajiny sa doteraz zmohli len na krátkodobé opatrenia, a nie na razantnejšie štrukturálne reformy.
Zlyháva teda Brusel v tom, že netlačí na prísnejšie dodržiavanie pravidiel v krajinách?
Fiškálne pravidlá sú v týchto mesiacoch veľmi skúšané. V tom zmysle, že sa začína viac prihliadať na ich dodržiavanie. Treba sa však pozrieť na to, ako dosahujú krajiny stanovené ciele. Či ide len o škrty, či zvyšovanie daní, ktoré teraz prinesú isté príjmy do rozpočtov, ale z dlhodobého hľadiska poškodzujú ekonomiku, alebo o reformy, ktoré prinesú v budúcnosti pre krajiny hospodársky rast, i keď majú na začiatku negatívnejšie dosahy.
Musí podľa vás slovenská vláda ešte uťahovať opasok?
Vyhliadky vášho deficitu na budúci rok sú priaznivé, rovnako ako výška zadlženia. Ak teda výšku zadlženia porovnávame s ostatnými európskymi krajinami, nejde o dramatickú situáciu. Preto by teraz malo poľaviť v konsolidácii a zamerať sa na podporu hospodárskeho rastu. Máte priestor na to, aby ste aj v prípade zhoršeného makroekonomického prostredia vedeli vykryť prípadné straty v rozpočte. Nešiel by som už cestou, ktorá by znižovala životnú úroveň ľudí.
Spomínali ste však, že je nutné urobiť štrukturálne reformy, najmä v školstve.
Áno, je to nevyhnutné. To sa však dá urobiť v tejto situácii omnoho komfortnejšie ako na začiatku krízy, keď by si to vláda vzhľadom na trvanie reforiem nemohla dovoliť.
Ako si vysvetľujete fakt, že Brusel vyhovel už po druhý raz Francúzsku v žiadosti o odklad úsporných opatrení?
Brusel je síce prísny, ale nie na všetkých rovnako. Stále platí staré známe rovnejší medzi rovnými. Osobne nesúhlasím s výnimkami v konsolidácii verejných financií, teda v poľavení úsporných opatrení, ktoré sú nevyhnutné na ozdravenie ekonomiky. Veľké krajiny ako Francúzsko či Taliansko musia dodržiavať pravidlá, lebo to nepoškodzuje len ich, ale v konečnom dôsledku aj ostatné ekonomiky eurozóny. Malo by byť preto v záujme Bruselu, aby dohliadol na pokračovanie v reformách, pretože sa Európa nikdy z krízy nedostane. Ak sa Francúzsko dostane do hlbšej recesie, bude to mať ďalekosiahlejšie následky pre susedné krajiny. Významne to zasiahne aj Nemecko, ktoré v posledných mesiacoch nestojí na najpevnejších ekonomických nohách.
Robí podľa vás Francúzsko dostatočné reformy?
Podľa môjho názoru nerobí a ani nerobilo. Vo francúzskej verejnej správe pracuje 5,3 milióna zamestnancov, čo je v porovnaní s inými krajinami horibilné číslo. Len pre parížsku radnicu pracuje 50-tisíc zamestnancov. Počas najbližších troch rokov chce síce francúzska vláda v predstavenom rozpočte zoškrtať svoje výdavky až o 50 miliárd eur, ale stále to nestačí na to, aby dodržiavali pravidlá rozpočtovej disciplíny.
A čo Taliansko? Taliansky premiér Matteo Renzi mal nedávno spory s Bruselom o tom, že nešetrí dostatočne.
V prípade Talianska je situácia iná, keďže krajina nebude mať deficit verejných financií v budúcom roku vyšší, ako Bruselom stanovené tri percentá hrubého domáceho produktu. Taliansko sa na rozdiel od Francúzska nenachádza medzi rozpočtovými hriešnikmi, teda v procedúre nadmerného deficitu. Najproblematickejší je práve francúzsky rozpočet na rok 2015. Rozpočtový schodok by tam mal dosiahnuť budúci rok až 4,3 percenta HDP.
Je pravda, že Brusel sa jednoducho nechce púšťať do sporu s Francúzmi?
Francúzsko má špeciálny vzťah s Nemeckom, ktorý ich chráni pred prísnejšími trestami Európskej komisie. Tá však výnimky pre Francúzov odôvodňuje aj tým, že jednak Francúzsko, ako aj Taliansko by mohli trpieť viac, ak by prísnejšie konsolidovali verejné financie. Ide o druhú a tretiu najväčšiu ekonomiku eurozóny, preto musia naštartovať a udržať hospodársky rast, ktorý je zásadný pre celú úniu. Prísnejšie škrty by rast oslabili, potrebujú ho, naopak, viac podporiť, tvrdí to komisia. Aktuálne existuje spojenectvo medzi talianskym a francúzskym premiérom v ekonomických otázkach proti Nemecku, ktoré dlhodobo požaduje od štátov EÚ, aby viedli úspornú rozpočtovú politiku.
Aký je váš odhad hospodárskeho rastu únie v budúcom roku? nMyslím si, že únia bude mať v budúcom roku veľmi slabý rast. Nedávno sa však na bruselskej pôde prijalo viacero iniciatív na podporu hospodárskeho rastu v európskych krajinách. Jedným z nich je aj Junckerov 300-miliardový plán na podporu nových pracovných miest (Jean-Claude Juncker, šéf eurokomisie, pozn. red.). Peniaze by mali smerovať na strategické investície, do výskumu a vývoja, digitálnej ekonomiky, energetiky, dopravy a životného prostredia.
Pomôže to?
Uvidíme, na aké konkrétne projekty budú peniaze vyčlenené. V tejto fáze je to veľmi ťažké zhodnotiť. Únia by však potrebovala dvojnásobnú sumu na podporu spomínaných oblastí, aby sme mohli hovoriť o akomsi podpornom mechanizme pre európsku ekonomiku.
Mali by sa peniaze využiť na úplne nové projekty, ale je nutné podporiť súčasné programy?
Treba vytvoriť novú stratégiu, nové projekty. Ak sa peniaze napumpujú do súčasných programov, nič si nepomôžeme. Mnohé z nich sa totiž ukázali ako neúčinné, resp. nepriniesli želaný efekt. Uvidíme, s čím príde Juncker na budúci týždeň, keď má oficiálne oznámiť podrobnosti 300-miliardovej podpory rastu na najbližšie tri roky.
Guntram Wolff
je riaditeľom bruselského nezávislého výskumného ústavu Bruegel. Wolff sa špecializuje na globálnu makroekonómiu, financie, hospodárstvo eurozóny a riadenie. Predtým, ako nastúpil do Bruegel, bol ekonómom na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti.