Energetika v únii má byť zelenšia aj dostupnejšia

Rozhodnutie európskych lídrov, aby členské štáty vrátane Slovenska v najbližších rokoch viac podporili obnoviteľné zdroje energie, však nezostane bez finančných kompenzácií v členských štátoch EÚ.

„Dohoda nebola jednoduchá, no posunuli sme Európu na cestu efektívnej energie a úspornosti. Klimatické zmeny sú jednou z najväčších výziev ľudstva, je to o našom prežití,“ povedal po summite v Bruseli Herman Van Rompuy, predseda Európskej rady.

Investície, ktoré budú musieť v tejto súvislosti krajiny urobiť, by mali byť podporené aj financiami z presunu časti emisných povoleniek do tzv. novej rezervy. V nej budú finančné prostriedky v objeme približne troch miliárd eur. Štáty tak majú lepšie odolať tlakom na zdražovanie, ktoré v minulosti vyvolala podpora zelenej energie.

Aktuálne sú napríklad na Slovensku dotácie na zelenú elektrinu, najmä na elektrinu vyrobenú zo solárnych panelov, zahrnuté v cenách elektriny a dosahujú 2,2 centa na kilowatthodinu. Na dané dotácie tak priemerná domácnosť s ročnou spotrebou elektriny 2 800 kwh ročne dopláca sumou 61 eur.

Aj preto sa únia rozhodla, že peniaze z tzv. novej rezervy, ktorá by mala kompenzovať výdavky krajín na prechod na zelenú energiu, budú smerovať najmä do nízkopríjmových členských štátov strednej a východnej Európy vrátane Slovenska, ale aj do Španielska, Portugalska a Grécka. Fond by mala spravovať buď Európska investičná banka, alebo samotné štáty na národnej úrovni, za čo sa zasadzuje aj Slovensko.

Severania to budú mať jednoduchšie

Nový podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič tvrdí, že s novým klimatickým nastavením si skôr poradia severské krajiny, naproti tomu poukazuje na Poľsko, ktoré potrebuje produkovať viac emisií v záujme jeho ekonomického rozvoja. „Otázka je, aké podmienky sa nájdu pre tieto rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky EÚ a potom sú tam, samozrejme, aj otázky dvoch fondov,“ povedal Šefčovič.

Jeden z plánovaných fondov by mal pomáhať krajinám s renováciou elektrární, tak aby sa staré elektrárne menili na nové, efektívne s menšou produkciou emisií CO2. Druhý z fondov, ktorý ponesie názov NER 400, by mal pomôcť pri rozvoji technológií na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka. Podobná technológia funguje v Kanade. „Komíny nejdú do vzduchu, ale plyny sa chrlia do podzemných priestorov, do bývalých zásobníkov na plyn či priestorov, z ktorých sa vyťažila ropa. Plus sú tam technológie, ktoré z plynov dokážu vyextrahovať uhlík, ktorý sa tam ukladá. Ide o veľmi zložitú a zatiaľ veľmi drahú technológiu,“ vysvetlil Šefčovič.

Vzhľadom na vysoký podiel priemyslu na tvorbe hrubého domáceho produktu je pre Slovensko výhodným ústupkom pokračovanie bezplatného prideľovania emisných povoleniek pre podniky ohrozené presunom výroby mimo EÚ. „To sú tie podniky, ktoré pôsobia v sektoroch na tzv. carbon leakage zozname, až do roku 2030, pričom do úvahy sa budú brať priame a nepriame náklady. Ide napríklad o kovovýrobu. Európska komisia zoznam a kritériá priebežne aktualizuje,“ vysvetľuje šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková.

Povolenky v rámci EÚ sa budú po roku 2020 prerozdeľovať podľa HDP na obyvateľa. „90 percent z celkového balíka sa rozdelí podľa overených emisií a 10 percent pôjde len krajinám, ktorých HDP per capita v minulom roku neprekročil 90 percent priemeru EÚ. Podľa údajov Eurostatu to bolo 15 krajín vrátane Slovenska. Bude závisieť od jednotlivých krajín, ako dokážu tieto navyše distribuované povolenky vydražiť. V závislosti od cien povoleniek na trhu môžu získať desiatky miliárd eur navyše do štátneho rozpočtu v porovnaní s tým, keby tento kľúč 90:10 nebol. Spôsob využitia príjmov z týchto aukcií po roku 2020 zatiaľ nie je definovaný, teda či sa budú investovať do zelených projektov, alebo budú všeobecným príjmom štátneho rozpočtu,“ doplnila Ferenčáková.

Bulharsko a Rumunsko, ktoré mali HDP na hlavu pod 60 percent priemeru EÚ, môžu navyše ešte do roku 2030 prideľovať bezplatné povolenky v sektore energetiky a tiež využiť tzv. novú rezervu povoleniek na obzvlášť náročné investície v oblasti energetickej efektívnosti a modernizácii energetických systémov.

Zmeny zasiahnu najmä oceliarov

Plánované znižovanie emisií zasiahne najmä oceliarsky priemysel. Únia na jednej strane tlačí, aby emisie skleníkových plynov, ktoré vypúšťajú štáty únie, klesli do roku 2030 o 40 percent oproti roku 1990. Na druhej strane však hovorí o väčšej podpore oceliarov v Európe. Oceliarsky priemysel má pre európsku ekonomiku strategický význam, pretože predstavuje 360-tisíc pracovných miest vo viac ako 500 závodoch umiestnených v 23 členských štátoch únie. Po cíne je únia druhým najväčším svetovým výrobcom ocele. Od vypuknutia krízy v roku 2008 sa však tomuto sektoru darí menej.

Oceliari dlhodobo upozorňujú, že sú v porovnaní so svetom menej konkurencieschopní aj pre vysoké ceny energií, ktoré sú najmä na Slovensku neúmerne vysoké. Vlani platila priemerná oceliareň v EÚ za elektrinu približne 62 eur za megawatthodinu, na Slovensku to však bolo vyše 100 eur za megawatthodinu. Európska komisia vo svojej nedávnej štúdii potvrdila, že európsky priemysel platí dva- až trikrát vyššie ceny za elektrickú energiu a plyn v porovnaní s konkurenciou mimo EÚ.

K zníženým nákladom na energie by malo v najbližších rokoch podľa komisie prispieť dobudovanie vnútorného trhu s energiou, diverzifikácia ponuky, ako aj zvýšená energetická efektívnosť. Európsky parlament ešte vo februári tohto roka schválil rezolúciu, v ktorej označil oceliarsky priemysel za kľúčové a strategické odvetvie pre budúcu prosperitu Európy a veľkou väčšinou podporil Európsky akčný plán pre oceľ, ktorý ešte vlani predstavila Európska komisia. Súčasná vláda v marci tohto roka schválila svoj Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku, čím sa krajina stala prvým členským štátom EÚ, ktorý formálne prijal vlastný národný plán pre oceľ.

Pre oceliarov je kľúčové aj to, ako sa vyvíja situácia v stavebnom priemysle. Po tom, čo napríklad Čína obmedzila investície do infraštruktúry, dopyt po oceli nerastie, ale ponuka je stále vysoká, čo tlačí ceny ocele nadol. Ekonomické oživenie Európy nastáva, ale je ešte stále slabé na to, aby naštartovalo aj zlepšenie podmienok v stavebnom a následne oceliarskom priemysle.

seriál Slovensko v Európe