V roku 1989 bol priemerný dôchodok 1 639 Kčs a senior bol väčší „kráľ“ ako teraz, keď priemerná penzia dosahuje takmer 400 eur. Po prepočte na terajšiu úroveň cien totiž korunový dôchodok v prepočte vychádza až na 419 eur. Seniori teraz míňajú až 37 percent z penzie na bývanie a energie a pred 25 rokmi dávali na tento účel len 16 percent. Navyše za lieky sa nedoplácalo, rekreácie boli dotované, a tak si penzista mohol dopriať inde. Takmer polovicu penzie minul na potraviny či nápoje, kým teraz na to ide štvrtina dôchodku.
Kým priemerný zamestnanec dosiahol už v roku 2007 v pomere k cenám úroveň mzdy z roku 1989, dôchodcovia lepšie časy necítia. Aj preto berú vianočný dôchodok či vlaky zadarmo ako istú formu kompenzácie. Od politikov však žiadajú viac.
„V októbri sme nezaregistrovali ani jedno vystúpenie nášho pána prezidenta na tému seniorov,“ hovorí Jozef Rakús z Jednoty dôchodcov Slovenska. „Dôchodcovia nad 70 rokov doteraz doplácajú na Kaníkovu reformu penzií,“ dodáva.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Popierači reality.
Ak by politikom šlo o to, aby dôchodcovia životnou úrovňou napredovali, musel by sa zmeniť spôsob valorizácie penzií. Analytici totiž upozorňujú, že súčasný systém rastu penzií nezvýši reálne príjmy dôchodcov nad úroveň roka 1989.
Penzisti však nie sú jedinou skupinou, ktorá na tom nie je lepšie oproti roku 1989. Podobne môžu hovoriť aj začínajúce rodiny s podpriemernými príjmami, ktoré musia živiť malé deti.
Aj keď príjmy mladých rodín môžu už byť v prepočte k cenám na úrovni roka 1989, hlavný rozdiel je v bývaní. Kým za socializmu mali rodiny byty takmer zadarmo, teraz sú rodiny zaťažené hypotékami, ktoré musia splácať často až 30 rokov. Tento rozdiel je len čiastočne kompenzovaný tým, že na auto, potraviny či spotrebný tovar a elektroniku teraz treba pracovať kratší čas.
Mladé rodiny, ale ani dôchodcovia preto spokojní nie sú. Pravdou navyše je, že na priemerný dôchodok mnohí penzisti nedosiahnu. Tí, ktorých dôchodok je nižší ako priemerný, si preto môžu zo svojho príjmu dovoliť kúpiť ešte menej tovarov a služieb ako v roku 1989.
Mladé rodiny potrebujú pomoc
„Napríklad slovenské ženy dôchodkyne majú priemerný dôchodok len 298 eur, slovenskí muži dôchodcovia majú priemer 408 eur a celkový priemer dôchodkov na Slovensku, sólo dôchodkov, zdôrazňujem, je 336 eur. Čiže žiadnych takmer 400 eur. Síce máme vianočný príspevok, sú dávky v hmotnej núdzi a podobne, ale to nedostáva každý a okrem toho, dôležité je to, čo dostáva dôchodca každý mesiac pravidelne, a to sú tie takzvané sólo dôchodky,“ hovorí dôchodca Martin Kisztner z Trnavy, ktorý spolupracuje s Jednotou dôchodcov na Slovensku.
V porovnaní s rokom 1989 vynakladajú dnešní dôchodcovia výrazne väčšiu časť svojich výdavkov na bývanie a zdravie. Naopak, podiel výdavkov na potraviny, nápoje a tabak sa za 25 rokov znížil.
Dôchodcovia míňajú v súčasnosti rovnakú sumu na kultúru a rekreáciu ako pred rokom 1989. Ich výdavky do tejto oblasti predstavujú takmer 8 percent z celkových mesačných výdavkov. Analytička vysvetľuje, že ide o štatistiky na základe prieskumov medzi ľuďmi.
„Teda v tomto prípade medzi dôchodcami o štruktúre ich príjmov a výdavkov. Keď sa ale pozrieme na absolútne čísla, tak na túto oblasť vynakladajú seniori okolo 22 eur mesačne, čo je približne 260 eur ročne. To môže byť jedna týždenná dovolenka na Slovensku za rok, napríklad niekde v kúpeľoch. Alebo stačí ísť raz za čas do divadla, na kúpalisko, a tá suma sa nazbiera. Teda nie je to žiadny veľký luxus, ale vzhľadom na ich nízke príjmy sa to ako podiel na výdavkoch javí ako vysoké číslo,“ tvrdí analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.
Dôchodcom deflácia nepomáha
V súčasnosti sa starobné dôchodky valorizujú o pevnú sumu. Tá sa počíta na základe vývoja cien a miezd v ekonomike. Za ostatných 25 rokov dosahovali priemerné starobné dôchodky na Slovensku rádovo 43 až 54 percent z priemernej mzdy v danom roku. Od roku 1991 však priemerná výška starobného dôchodku nikdy neprekročila polovicu priemernej mzdy v ekonomike. Vlani dosahoval priemerný starobný dôchodok na Slovensku 391 eur, zatiaľ čo priemerná hrubá mesačná mzda v hospodárstve bola 824 eur.
„Do nastavovania výšky dôchodku pre budúci rok sa vo väčšej miere premieta práve cenový vývoj. Jeho váha sa zároveň bude až do roku 2017 každým rokom zväčšovať. To dôchodcom veľmi neprospeje, nakoľko takýmto spôsobom sa so svojimi reálnymi príjmami nikdy výraznejšie nedostanú nad úroveň roka 1989,“ konštatuje Vrabcová.
Ceny na Slovensku pritom v tomto roku stagnujú či dokonca mierne klesajú, mzdy rastú najrýchlejším tempom od vypuknutia krízy.
Od roku 2018 vstúpi do hry pri valorizácii dôchodkov už len dôchodcovská inflácia. Pozerať sa tak bude len na to, ako sa podľa Štatistického úradu medziročne zvýšili ceny v spotrebnom koši, ktorý je prispôsobený výdavkom dôchodcov.
„Priemerná domácnosť s dvoma nezaopatrenými deťmi má iný spotrebný kôš ako domácnosť dôchodcov. Tí najviac míňajú na bývanie, energie, potraviny či lieky,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Zvyšovanie penzií o tzv. dôchodcovskú infláciu by v ideálnom svete malo zabezpečiť, aby si dôchodcovia zo svojich penzií mohli každý rok dovoliť kúpiť rovnaké množstvo tovarov a služieb.
„Nie každá domácnosť má ale svoje výdavky rozdelené v rovnakej štruktúre ako akási modelová tabuľková domácnosť. Zároveň treba počítať s ročným sklzom. Zatiaľ čo ceny vzrastú v aktuálne prebiehajúcom roku, dôchodky sa o toto percento upravia až v roku nasledujúcom,“ poznamenala Vrabcová.